BRATISLAVA 17. apríla (WEBNOVINY) – Ústava nášho južného suseda, ktorú prijal maďarský parlament pred rokom 18. apríla a ktorá okrem iného vytvára priestor na priznanie volebného práva zahraničným Maďarom, nemá exteritoriálne účinky.
Myslí si to politológ László Öllős, podľa ktorého iba Slováci ako jediní spomedzi susedov Maďarska novú ústavu pociťovali ako hrozbu. „Keby mala exteritoriálne účinky, tak by všetky podobné volebné zákony v Európe, podľa ktorých môžu voliť aj ľudia spoza hraníc, mali exteritoriálne účinky vrátane slovenského volebného systému,“ povedal Öllős agentúre SITA.
Politológ však priznáva, že možnosť voliť, ktorú ústava zahraničným Maďarom dáva, naštrbila vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. „Platí tu stále doktrína, že medzi týmito národmi napriek spoločným väzbám prebieha národný boj. To je akási hlboko zakorenená doktrína, ktorá je aj sústavne živená,“ myslí si Öllős.
Ak by sa voľby v Maďarsku konali dnes, občania Maďarska žijúci v zahraničí by voliť nemohli. „Bude tam potrebná zmena volebného zákona, aby táto možnosť v budúcich parlamentných voľbách sa stala reálnou možnosťou,“ doplnil.
Benátska komisia je voči ústave kritická
Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si naopak myslí, že maďarská ústava má predispozície na to, aby mala exteritoriálne účinky. „Hoci podľa mojich vedomostí zatiaľ volebné právo pre držiteľov maďarského občianstva ústava iba predpokladá. Bude potrebné schválenie volebného zákona, ktorý by to umožňoval,“ vysvetľuje Strážay.
Udalosti na maďarskej politickej scéne však podľa neho nasvedčujú tomu, že vývoj sa bude uberať smerom udelenia volebného práva aj pre držiteľov občianstva v zahraničí.
Strážay pripomenul, že k ústave sa kriticky vyjadrila Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy. Komisia okrem iného v júni minulého roku rozhodla o tom, že „nie je vecou maďarských orgánov rozhodovať o tom, či Maďari žijúci v iných štátoch môžu uplatniť kolektívne práva alebo vytvárať svoje vlastné samosprávy.“ Vtedajší šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda stanovisko komisie privítal a Budapešti odkázal, aby korigovala svoju politiku.
Problémom je parlamentné zastúpenie národností
Ťažké srdce na základný zákon Maďarska majú slovenskí krajania žijúci u nášho južného suseda. „Prípravy a pripomienkovanie návrhov novej ústavy sa zúčastnila tak Celoštátna slovenská samospráva ako aj Združenie celoštátnych menšinových samospráv, spájajúce 13 takýchto najvyšších volebných národnostných zborov. Toto právo nám zaručuje národnostný zákon. Počas tejto spolupráce sme museli často zisťovať, že bojujeme o také práva, ktoré nám predchádzajúca platná ústava už zaručovala,“ tvrdí Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Nová ústava podľa jeho slov pre krajanov znamenala stratu samostatného národnostného ombudsmana.
Ešte väčší problém je podľa Fuzika parlamentné zastúpenie národností. „Vládna koalícia túto formuláciu ani nepripustila, v ústave zostalo naše právo na účasť v práci parlamentu. Parlamentný volebný zákon stanovil však takú hranicu počtu hlasov zvýhodneného národnostného mandátu – zhruba 17-tisíc, ktorú prevažná väčšina 13 národností reálne nemôže dosiahnuť. Asi ani Slováci nie, ak, tak najskôr Rómovia a Nemci,“ doplnil.
Maďarský parlament, v ktorom dominuje stredo-pravá strana Fidesz, prijal novú ústavu 18. apríla minulého roku. V schválenom texte sa nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentujú, že nová ústava posilnila moc premiéra a jeho strany Fidesz. Domáci kritici majú novej ústave za zlé okrem iného aj to, že dáva príliš veľký dôraz na kresťanské hodnoty ako napríklad úloha tradičnej rodiny v spoločnosti, a vyčleňuje tak z nej názorové menšiny. Do platnosti vstúpila 1. januára 2012.
