Vstupom Rumunska do schengenského priestoru od 1. januára 2025 priniesol maďarskému obyvateľstvu na oboch stranách maďarsko-rumunskej hranice možnosti prechádzať cez hranicu bez obmedzení. Mnohí tvrdia, že to považujú takmer za zázrak. Teraz môžu kedykoľvek navštíviť svojich blízkych bez toho, aby čakali hodiny na hraniciach.
V rumunskom regióne Sedmohradsko žije početná maďarská komunita. Oblasť bola po stáročia súčasťou rakúsko-uhorskej ríše. Prieskum z roku 2020 ukázal, že takmer pätina obyvateľov Maďarska má príbuzných v susedných krajinách, v rámci historických hraníc toho, čo bolo Maďarsko pred jeho rozdelením po prvej svetovej vojne.
Pričinil sa aj Orbán
Rumunsko a Bulharsko sa stali plnoprávnymi členmi takzvanej európskej schengenskej zóny od 1. januára 2025, keď sa skončili kontroly na pozemných hraniciach. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa zaslúžil o záverečné rokovania o vstupe do Schengenu, privítal rozšírenie zóny ako „dôležitý krok pre národnú jednotu“, ktorý odbúral bariéry „medzi rodinami“.
Schengen sa rozrástol o dve krajiny, ich vstup blokovalo Rakúsko pre obavy z migrácie
Asi milión etnických Maďarov žije v Rumunsku, čo je najväčšia takáto komunita mimo Maďarska. Ďalšie významné sú na Slovensku, v Srbsku a na Ukrajine.
Dve tretiny územia
Podľa Trianonskej zmluvy, podpísanej vo Versailles v roku 1920 po rozpade porazeného Rakúsko-Uhorska, muselo Maďarsko odovzdať dve tretiny svojho územia susedným štátom. Mnohým Maďarom sa stále nepáčia územné a populačné straty, niekedy označované ako „trianonská trauma“.
Od Orbánovho návratu k moci v roku 2010 vodca nacionalistov pravidelne rozčuľuje susedné krajiny tým, že sa zameriava na územia patriace Maďarsku pred prvou svetovou vojnou.