Súčasné zahraničné a domáce dianie sprítomňuje otázku ľudských práv a ukazuje, že sú aj naďalej dôležitou témou. Odborníci sa zhodujú, že vo svetle aktuálnych udalostí je potrebné posilňovať ochranu ľudských práv na Slovensku. V diskusii, ktorú pri príležitosti Dňa ľudských práv zorganizovala Nadácia otvorenej spoločnosti, sa rozprávali tak o tom, aké majú ľudské práva postavenie v našom právnom systéme, ako aj o budúcnosti ľudských práv na národnej a európskej úrovni.
Ako sú ľudské práva ukotvené v slovenskej legislatíve?
Právna úprava základných ľudských práv je neoddeliteľnou súčasťou moderného demokratického a právneho štátu. Prijatie Listiny základných práv a slobôd v roku 1991 sa v tejto súvislosti označuje za ústavnú revolúciu. „Išlo zrejme o najvýznamnejší ústavodarný akt po novembrových udalostiach v roku 1989, ktorý mal zásadný význam pre formovanie moderného demokratického a právneho štátu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ako aj v jej nástupníckych štátoch, tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike,“ hodnotí Ladislav Orosz, bývalý sudca Ústavného súdu SR. Podľa Orosza „je treba Listinu považovať za spoločný ústavný klenot novodobých ústavných dejín Čechov a Slovákov“.
V diskusii Orosz tiež poukázal na kurióznu situáciu, ktorá nastala pri inkorporácii Listiny do Ústavy SR, ktorá nemá v európskom meradle obdobu. Slovenská republika má totiž duplicitnú vnútroštátnu ústavnú úpravu inštitútu základných práv a slobôd, obsiahnutú tak priamo v Ústave SR (II. hlava), ako aj v Listine základných práv a slobôd.
Ochrana ľudských práv v praxi
V priebehu diskusie odborníci poukázali aj na oblasti, v ktorých Slovensko vyniká. „Prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o povinnom zverejňovaní zmlúv na internete sa na Slovensku presadil princíp otvorenosti verejnej správy, ktorý v niektorých svojich aspektoch nemá na svete obdobu. Napríklad žiadny iný štát na svete neotvoril v tom čase všetky zmluvné klauzuly tak, ako naša republika,“ vysvetlil Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv. Podľa Dobrovodského Slovensko vyniká tiež v prípade niektorých aspektov v oblasti rodinného práva.
Diskutujúci sa venovali nielen otázke základných ľudských práv ukotvených v kľúčových legislatívnych dokumentoch, ale aj záväzkom, ktoré z nich vyplývajú. „Práve to, či štát napĺňa záväzky, ku ktorým sa sám zaviazal v Ústave odráža kvalitu právneho štátu a zároveň to reflektuje záujem spoločnosti o dodržiavanie ľudských práv,“ povedala Lucia Žitňanská, bývalá ministerka spravodlivosti a členka Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti. „Ľudské práva náležia všetkým bez rozdielu. Ich ochrana je pre fungovanie demokratických systémov kľúčová,“ zdôrazňuje Robert Dobrovodský. Odborníci však hovorili aj o tom ako a či sú tieto záväzky dodržiavané v praxi, osobitne v súvislosti s právami menšín, ku ktorým patria rómske komunity, či LGBTI komunita. Zhodujú sa, že aj vo svetle aktuálnych udalostí je potrebné posilňovať ochranu ľudských práv na Slovensku.
Aká je budúcnosť ľudských práv?
V odbornej a širšej verejnej diskusii už dlhodobo zaznievajú rôzne návrhy na aktualizáciu a rozširovanie katalógu základných ľudských práva. Jednou z nich je tiež iniciatíva Každý z nás, ktorá sa zasadzuje za to, aby sa do Charty základných práv Európskej únie pridalo šesť nových základných práv v reakcii na výzvy spojené s technologickým rozvojom alebo tiež klimatickou krízou. „S touto myšlienkou prišiel nemecký právnik a spisovateľ Ferdinand von Schirach. Nové práva by sa podľa neho mali týkať napríklad aj práva spotrebiteľa poznať pôvod produktu, či právo občana obrátiť sa na európske súdy, keď dochádza k štrukturálnemu porušovaniu ľudských práv. Von Schirach ich zavedenie opisuje ako revolúciu bez výstrelu,“ vysvetlil Robert Dobrovodský, Verejný ochranca práv. Iniciatíva pritom poukazuje na skutočnosť, že kľúčové dokumenty, ktoré garantujú základné ľudské práva neboli aktualizované desiatky rokov. Ich aktuálne znenie preto nedostatočne reflektuje súčasnú dobu.
„Ľudské práva sú najväčším politickým výdobytkom demokratickej revolúcie z roku 1989. Dnes sú pre nás ako keby samozrejmosťou a to aj napriek mnohým porušeniam a kauzám. Potrebujeme oveľa častejšie a dôraznejšie pripomínať ľudsko-právne aspekty súčasných spoločenských problémov a výziev, lebo ľudské práva a slobody sú našou spoločnou pôdou pre hľadanie celospoločenského konsenzu o tom, v akom štáte chceme žiť a čo tu chceme zanechať pre budúce generácie,“ uzatvára Fedor Blaščák, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti.
Diskusia Ľudské práva na Slovensku: od hesiel v Novembri 89 k Ústave SR a ďalej vznikla v spolupráci s iniciatívou Každý z nás a komunikačnou agentúrou Seesame.
Informačný servis