BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) – V priemere má jedna domácnosť v banke uložených necelých 13 tis. eur a naopak, od banky má požičaných takmer 9 tis. eur. „Väčšie percento domácností dokáže sporiť, než žiť na dlh,“ skonštatoval Michal Vyšinský z agentúry 2Muse, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu. Koncom minulého roka uskutočnila štúdiu o slovenskom spotrebiteľovi.
V čase recesie v roku 2009 sa objavila mierne rastúca tendencia záujmu o sporenie. „Miera úspor je vyššia v prípade, ak je na čele domácnosti žena,“ skonštatoval Vyšinský.
Nižšia miera úspor bola v Bratislavskom kraji, najvyššia na východnom Slovensku. Paradoxne tak ľudia s nižším príjmom dokážu podľa Vyšinského viac ušetriť. Dlhodobo platí, že Slováci šetria menej, ako je celkový priemer Európskej únie.
Z tých, ktorí majú požičané peniaze, najčastejšie uviedli, že majú spotrebný úver, resp. hypotéku. Slováci podľa Vyšinského v zásade nemajú problém splácať svoje dlhy. Takmer 80 % respondentov uviedlo, že zatiaľ splácajú podľa plánu. S určitým meškaním má problém len malé percento opýtaných.
Slováci sú optimisti
Ľudia sa podľa Vyšinského koncom roka 2011 vyjadrili, že „pred rokom bolo lepšie„. Na druhej strane sa však u nich objavil relatívne optimistický výhľad do budúcnosti. Slováci sú podľa Vyšinského prispôsobiví a z prieskumu vyplynulo, že boli pripravení prispôsobiť svoje spotrebiteľské správanie v prípade vážnej ekonomickej situácie.
Ako prvé by obmedzili nemateriálne pôžitky, napríklad vynechali by dovolenku. Zároveň by vedeli aj eliminovať výdavky v rámci hmotných vecí. Najmenej by vedeli obmedziť nutné splátky, ale eliminovali by sporenie, či poistky.
Napriek zodpovednosti, riziku a záväzku vnímajú ľudia spotrebné úvery s väčšou ľahkosťou ako hypotekárne úvery. Dôvodom je dĺžka záväzku. Pre človeka je podľa Vyšinského skôr predstaviteľné a únosné zaviazať sa na pár rokov ako na celé desaťročia. Slováci totiž nevedia uvažovať do tak ďalekej budúcnosti.
Ako ďalej uviedla vedúca oddelenia úverov VÚB banky Melinda Píková, celková výška splátok všetkých úverov, ktoré splácame, by nemala presiahnuť 35 % z príjmu domácnosti.
Ľudia by sa podľa nej mali snažiť nastaviť lehotu splatnosti tak, aby nebola príliš dlhá a výsledná splátka čo najviac zodpovedala finančným možnostiam. Zároveň by si mali klienti vytvoriť finančnú rezervu vo výške aspoň troch, ideálne šiestich, mesačných splátok pre prípad nepriaznivej životnej udalosti.