BRATISLAVA 29. júla (WebNoviny.sk) – Slovensko sa dlhodobo drží v prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín sveta, momentálne sa zaradilo na 36. priečku. Vyplýva to z najnovšieho merania inovatívnosti ekonomík s názvom Global Innovation Index 2018 (GII).
Rebríčku kraľuje Švajčiarsko, ktoré je lídrom v inováciách každoročne od roku 2011. Ďalšie priečky patria Holandsku, Švédsku, Dánsku a USA, no do prvej desiatky sa dostal aj Hong Kong, Singapur či Írsko.
Slovensko z 36. priečky patrí medzi umiernených inovátorov, ktorých inovačná výkonnosť je na úrovni očakávaní. Informovala o tom Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) v tlačovej správe.
Slovensko zaostáva napríklad v robotike
Inovácie na Slovensku sa podľa SAPIE zameriavajú hlavne na oblasť informačných a komunikačných technológií (IKT), pretože táto oblasť je najefektívnejšia z pohľadu kapitálovej náročnosti. V roku 2016 fondy rizikového kapitálu investovali najmä do firiem zameraných na IKT.
Z celkového obnosu financií investovaných do startupov na Slovensku išlo 63,3 % práve do týchto firiem, majú tak najväčší podiel v porovnaní s okolitými krajinami. Naopak podľa rebríčka GII Slovensko zaostáva v investíciách do kapitálovo náročnejších odvetví, akými sú napríklad biomedicína, robotika alebo clean tech (proekologicky zamerané technológie).
Práve investície do kapitálovo náročných odvetví s potenciálom priniesť prelomovú inováciu môžu podľa SAPIE pomôcť Slovensku vyrovnať sa s automatizáciou a robotizáciou, ktorá sa stáva realitou pre stále väčšie množstvo pracovných miest a sektorov. Slovenská ekonomika podľa GII výrazne stavia na automobilovom priemysle a bude čeliť hrozbe automatizácie.
Nadmerné zameranie na automobilový priemysel
„Podľa štúdie OECD je až tretina všetkých pracovných miest na Slovensku vysoko automatizovateľných. Ako hlavný dôvod OECD uvádza nadmerné zameranie sa na automobilový priemysel. Automatizácia a robotizácia sa v nasledujúcich rokoch stanú realitou pre slovenskú ekonomiku, ktorá by už aj v súčasnosti mala pružne reagovať na zmeny trhu práce, ktoré technologický pokrok prináša,“ uviedla SAPIE v správe.
Odpoveďou na tieto zmeny by mohlo byť podľa SAPIE zvýšenie počtu pracovných pozícií v priemyselnej výrobe, ktoré nie sú rutinné – teda také pracovné pozície, ktoré vyžadujú plnenie relatívne komplexných úloh, ktoré nemôžu byť usporiadané do systematicky opakujúceho sa poradia, či kódu.
„Nerutinné zamestnania sú ťažšie nahraditeľné strojom a sú teda odolnejšie voči automatizácii. Ide o kreatívne pracovné pozície ako programovanie či opakované rozhodovanie sa v rámci pracovnej náplne. Podiel takýchto nerutinných pozícií je v našej priemyselnej výrobe len okolo 18 %, najmenej spomedzi všetkých krajín OECD,“ dodala Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku k výsledkom GII.