BRATISLAVA 19. októbra (WebNoviny.sk) – Klimatické zmeny, konferencia v Paríži, bezpečnostná reforma OSN, ale aj migrácia boli hlavnými témami stretnutia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Pan Ki-Muna s predstaviteľmi SR prezidentom Andrejom Kiskom, predsedom vlády Robertom Ficom či ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom. Informoval o tom v pondelok šéf diplomacie Lajčák na tlačovej konferencii s Pan Ki-Munom.
Slovensko poskytne dva milióny na riešenie krízy do fondov OSN
Rokovania s predstaviteľmi Slovenska nazval šéf OSN „konštruktívne a cenné“. Lajčák pripomenul, že Pan Ki-Mun prišiel na návštevu Slovenska krátko po Valnom zhromaždení OSN. „Vnímam to ako ocenenie vzťahu Slovenskej republiky k OSN a úlohy Slovenska v medzinárodných vzťahoch,“ uviedol.
Ako Lajčák dodal, Slovensko poskytne dva milióny eur z 21-miliónového balíčka na riešenie krízy do fondov a programov OSN. „Okrem toho sme oznámili záväzok prispieť dobrovoľným príspevkom na podporu prevencie konfliktov, mediácie a takzvaných dobrých služieb generálneho tajomníka OSN,“ dodal Lajčák s tým, že na toto Slovensko vyčlení ďalších 600-tisíc eur. To podľa Pan Ki-Muna umožní OSN pokračovať v zachraňovaní ľudských životov, čo je jej prioritou.
Migračná kríza je podľa Pan Ki-muna krízou globálnej solidarity
Pan Ki-mun na záver svojej návštevy na Slovensku navštívil zariadenie pre utečencov v Gabčíkove. V ňom je momentálne ubytovaných 483 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Pan Ki-mun vo svojom prejave počas návštevy označil migračnú krízu za krízu globálnej solidarity. „Nie je to len o číslach. Je to možno kríza globálnej solidarity, nakoľko ste ako ľudia pripravení urobiť niečo pre tých, ktorí sa snažia získať ochranu či príležitosť na lepší život,“ povedal. Zároveň vyzval európskych lídrov, aby ukázali solidaritu a vodcovstvo, a aby mali pre
týchto ľudí srdce.
Počas návštevy zariadenia v Gabčíkove ho sprevádzal minister vnútra Robert Kaliňák i rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová. Pan Ki-mun poďakoval obom vládam za to, že sa starajú o utečencov, ktorí potrebujú pomoc. „Migranti sú globálnou výzvou. Každá krajina má veľmi vážne sociálne i ekonomické výzvy, no zároveň by sme mali vedieť, že títo ľudia utekajú pred vojnou či prenasledovaním, čo sami nezvládajú,“ uviedol.
Pan Ki-Mun ráta s líderstvom EÚ
V súvislosti s migráciou a utečeneckou krízou Pan Ki-Mun vyzval na otvorený dialóg, aby sa ďalej nepolarizovala verejná mienka. „Vyzdvihol som potrebu rešpektovať ľudský život, integritu a práva týchto ľudí. Lídri môžu preukázať odvahu a súcit a tým veľa zmeniť,“ povedal šéf OSN. Zároveň si myslí, že súčasná kríza sa ukázala byť jednou z najdôležitejších a preto si vyžaduje globálne riešenie.Ako dodal, Európska únia sa v tejto kríze významne angažuje, ale váži si aj „štedrý a súcitný“ prístup Turecka. Verí však, že summit vo Vallette, kde o migrácii budú diskutovať africké krajiny s EÚ, prinesie „širšie a komplexnejšie riešenia“. Takisto varoval pred prichádzajúcou zimou, ktorá situáciu zhorší. „Rátam s líderstvom EÚ,“uviedol Pan Ki-Mun.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun pricestoval na Slovensko v sobotu, na návštevu ho pozval prezident Andrej Kiska. Dnes mu na pôde Univerzity Komenského v Bratislave udelili čestný doktorát doctor honoris causa. Podujatiu predchádzalo stretnutie so študentmi Právnickej fakulty UK. Šéf OSN dnes otvoril aj výstavu venovanú 70. výročiu založenia OSN a na pracovnom obede na Úrade vlády SR rokoval s premiérom. Na programe má i stretnutie s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim. Okrem toho dnes navštívi aj zariadenie pre utečencov v Gabčíkove spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a jeho rakúskou kolegyňou Johannou Mikl Leitnerovou.
Pan Ki-mun odsúdil popravy dvoch mladistvých v Iráne
Pan Ki-mun v pondelok odsúdil minulotýždňovú popravu dvoch neplnoletých v Iráne a zároveň vyjadril obavy z nárastu počtu popráv v Iránskej islamskej republike.
„Generálneho tajomníka Pan Ki-muna hlboko zarmútila správa o poprave dvoch mladistvých páchateľov minulý týždeň v Iráne,“ uviedol vo vyhlásení tlačový úrad šéfa OSN, z ktorého citovala agentúra Reuters. Tlačový úrad dodal, že Irán ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a tiež Dohovor o právach dieťaťa, ktoré zakazujú udeľovanie trestu smrti osobám mladším ako 18 rokov.
Pan Ki-mun má podľa vyhlásenia obavy, lebo minulotýždňové popravy „odrážajú znepokojujúce smerovanie v Iráne“. „Tento rok bolo zatiaľ hlásených vyše 700 vykonaných popráv, pričom najmenej 40 z nich na verejnosti. Je to najvyšší celkový počet zaznamenaný za posledných 12 rokov,“ uvádzalo sa vo vyhlásení.
OSN informovala, že väčšina trestov smrti v Iráne bola udelená za zločiny súvisiace s drogami – a tie sú podľa medzinárodného práva mimo kategórie „najvážnejších zločinov“. OSN dodala, že Pan Ki-mun vyzval Irán, aby na trest smrti najprv uvalil moratórium a potom ho zrušil. Skupiny aktivistov upozornili, že stav ľudských práv v Iráne by mal byť pod drobnohľadom aj po podpísaní jadrovej dohody zo svetovými veľmocami zo 14. júla.
Na základe dohody budú zrušené ochromujúce ekonomické sankcie voči Teheránu, a to výmenou za obmedzenie iránskeho jadrového programu. Organizácia Human Rights Watch so sídlom v New Yorku uviedla, že napriek zvoleniu iránskeho prezidenta Hasana Rúháního, pragmatika presadzujúceho bližšie vzťahy so Západom, vo voľbách v roku 2013, stav ľudských práv v krajine sa výrazne nezlepšil.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.
