BRATISLAVA 18. októbra 2018 (WBN/PR) – Ministerstvo pôdohospodárstva na utorkovej tlačovej konferencii komunikovalo predajné ceny piatich potravín – rožku, repkového oleja, vajec, piva a hydinových párkov. Po sčítaní uvedených hodnôt dostaneme výslednú sumu 8,84 €, v Lidli však tieto produkty v súčte stoja takmer o polovicu menej: 4,65 €.
„Nemám vedomosť odkiaľ ministerstvo čerpalo predajné ceny, ale naša štandardná cena všetkých spomenutých produktov v Lidli je výrazne nižšia. Rozdiely sa pohybujú v desiatkach percent, ale napríklad pri hydinových párkoch to je dokonca viac ako 260% – kým ministerstvo uvádza ich predajnú cenu na úrovni 4,70 €, u nás stoja 1,79 €,“ uviedol Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl Slovenská republika zodpovedný za oblasť nákupu. Ako cenovo najvýhodnejší reťazec vnímajú Lidl dlhodobo aj slovenskí spotrebitelia, vďaka ktorým diskont získal množstvo celkových i sortimentných medailí Best Buy oceňujúcich najlepší pomer ceny a kvality na trhu.
Ministerstvo v utorok prezentovalo aj údajné prirážky reťazcov, ktoré vychádzali z rozdielu nákupnej a predajnej ceny očistenej o DPH. Prirážka je rozdielom medzi tým za čo obchodník nakúpi a za čo predá tovar a nezohľadňuje žiadne náklady – logistické, mzdové, energie, investície a mnoho ďalších – a nie je možné stotožňovať ju zo ziskom z predaja daného výrobku. „Ak by boli nákupné ceny prezentované ministerstvom správne a použili by sme rovnakú logiku výpočtu prirážky, vyjdú nám pri našich predajných cenách opäť úplne iné percentá ako odznelo na tlačovej besede. Pri repkovom oleji ministerstvo uvádza prirážku 73 %, kým pri našich predajných cenách by to vyšlo na nulu. Ešte výraznejšie vidieť rozdiel na párkoch, kde by sme dokonca boli v mínuse,“ vysvetlil Martin Nagy.
„Občania sa nás pýtajú, prečo je na pultoch tak málo slovenských potravín? Prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné?,“ odznelo v utorok od Gabriely Matečnej, ministerky pôdohospodárstva, ktorá zároveň na položené otázky odpovedala: „Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky, ale aj množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov.“ Lidl však vidí hlavný problém inde. „Veľmi radi by sme mali viac slovenských produktov na pultoch a viac zalistovaných slovenských dodávateľov. Rovnako ako pani ministerka však nevidíme dôvod na to, aby si slovenskí zákazníci priplácali za slovenské výrobky. Ako je možné, že napr. nemecký dodávateľ dokáže vyrobiť maslo pri rovnakej kvalite výrazne lacnejšie ako slovenský a to aj po započítaní nákladov na logistiku? Je primárne úlohou štátu nastaviť systém podpory domácich výrobcov z vlastných zdrojov tak, aby boli cenovo konkurencieschopní. U nás v Lidli platí princíp pozitívnej diskriminácie: Ak máme na stole dve kvalitatívne a cenovo rovnaké ponuky od dodávateľa zo Slovenska a zo zahraničia, vždy uprednostníme toho domáceho,“ povedal Matúš Gála, generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika.
Lidl nakúpil v obchodnom roku 2017 tovar od slovenských dodávateľov v hodnote 250 000 000 € v nákupných cenách. Viac ako štyri pätiny z tejto sumy predstavovali výrobky určené pre domáci trh, zvyšok bol export slovenských firiem do zahraničia. V porovnaní dvoch obchodných rokov išlo o viac ako dvadsaťpercentný nárast. V obchodnom roku 2017 spustil Lidl tri projekty na podporu slovenských dodávateľov, pričom všetky platia vo všetkých 132 predajniach diskontného reťazca na Slovensku, čím sa odlišujú od viacerých podobných iniciatív. Na jeseň rozšíril Lidl svoju ponuku o tematický týždeň „Vyrobené na Slovensku“ a každý týždeň zároveň ponúka zákazníkom „5 cenových hitov zo Slovenska“. Obchodný reťazec takisto oslovil slovenských dodávateľov výzvou „Dajte o sebe vedieť“.