Liberálnu demokraciu preferuje na Slovensku 49 percent respondentov. Vyplýva to z novej štúdie organizácie Globsec, ktorá prináša názory a postoje vyše 10-tisíc ľudí z desiatich krajín Európskej únie (EÚ).
Dáta z prieskumov tiež ukazujú, že v Rakúsku, Estónsku a Česku sú občania spokojní so súčasnou vládou a spravovaním verejných záležitostí. Na Slovensku 65 percent respondentov nedôverovalo vláde a 75 percent politický stranám.
Menej slobody za viac blahobytu
Z dát tiež vyplýva, že 66 percent Slovákov by sa vzdalo niektorých slobôd a práv v prospech lepšej finančnej situácie a 69 percent v prospech väčšej bezpečnosti krajiny.
Nová štúdia Globsec-u, ukazuje, že podpora liberálnej demokracie nie je v regióne strednej a východnej Európy priamočiara. Len v 5 z 10 krajín by si viac ako 50 percent respondentov zvolilo liberálnu demokraciu pred autokratickým vodcom.
Prezidentka Čaputová vyzvala vládnych politikov, aby dodržiavali princípy, ktoré žiadali od svojich oponentov
Na Slovensku preferuje liberálnu demokraciu 49 percent opýtaných respondentov oproti 82 percentám v Rakúsku.
„Naša nová publikácia preto prináša pohľad na to, ako sú ľudia v regióne spokojní so súčasným systémom riadenia v ich krajine, a či dôverujú inštitúciám a médiám. Dôvera je práve v týchto časoch nesmierne dôležitá,“ vyjadrila sa analytička Globsec-u Dominika Hajdu.
Prevláda pocit bezmocnosti
Dáta z prieskumov ukazujú, že iba v Rakúsku, Estónsku a Česku sú občania spokojní so súčasnou vládou a spravovaním verejných záležitostí.
Celkovo možno konštatovať, že väčšina obyvateľov v regióne nedôveruje verejným predstaviteľom – v priemere 72 percent nedôveruje politickým stranám a 53 percent nedôveruje vláde. Na Slovensku 65 percent respondentov nedôverovalo vláde a 75 percent politický stranám.
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku
„Výsledky ukazujú, že medzi mnohými občanmi v regióne prevláda pocit bezmocnosti a presvedčenie, že záujmy bohatých a ľudí s politickými kontaktmi sú v spoločnosti viac zohľadňované,“ uviedla Katarína Klingová, senior analytička Globsec-u.
V priemere 6 z 10 respondentov verí, že ich potreby nie sú zohľadňované systémom, v ktorom žijú a 67 percent si myslí, že oligarchovia majú silný vplyv na konanie vlády.
Viera v konšpirácie vzrástla
Zatiaľ čo v otázke zohľadnenia potrieb Slováci s 62 percentami zapadajú do regionálneho priemeru, až 85 percent pociťuje vplyv oligarchov, čo je najviac z 10 skúmaných krajín.
„Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje vnímanie demokratických procesov a inštitúcií sú dezinformácie a konšpiračné teórie. Súhlas s konšpiračnými výrokmi sme porovnali s dôverou v demokratický systém a zistili sme, že tí, ktorí veria konšpiráciám majú tiež tendenciu uprednostňovať silného autokratického lídra pred liberálnou demokraciou. Títo ľudia sú tiež ochotní vzdať sa svojich práv a slobôd v prospech iných socio-ekonomických výhod,“ dodala Klingová s tým, že podľa výskumu by sa 66 percent Slovákov vzdalo niektorých slobôd a práv v prospech lepšej finančnej situácie a 69 percent v prospech väčšej bezpečnosti krajiny.
Kvalifikovaní poradcovia politikov sú celosvetovým trendom. Koľko poradcov majú Matovič a Kollár?
Analytička tiež vysvetlila, že typ prevládajúcich dezinformácií a konšpirácií sa v každej krajine líši, a to najmä od regiónu a politicko-historického kontextu. V priemere sú im však najviac náchylní veriť Slováci a Bulhari.
Asi polovica respondentov v oboch krajinách súhlasila s konšpiračnými a zavádzajúcimi tvrdeniami v oboch krajinách. „U Slovákov tendencia veriť v konšpiráciu o tajných spolkoch dokonca oproti roku 2018 vzrástla z 53 na 60 percent,” poukázala Hajdu.