Bratislava 26. mája (WebNoviny.sk) – Nielen obrovská výzva, ale aj jedinečná príležitosť prispieť k chodu Európskej únie (EÚ) viac než kedykoľvek predtým. Tak by sme podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka mali vnímať slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Šéf slovenskej diplomacie to uviedol na plenárnom zasadnutí Národného konventu, ktorý je platformou širokej verejnej diskusie o európskych témach.
Štvrtkové zasadnutie sa týkalo práve blížiaceho sa predsedníctva v kontexte aktuálnej situácie v EÚ. Lajčák v tejto súvislosti zdôraznil, že Európa sa nachádza v kritickom bode. Musí sa vyrovnať s hrozbou terorizmu, utečeneckou krízou i strachom z importovaných konfliktov, čo podporuje nárast popularity xenofóbnych politických strán i nacionalistických populistov. „Pripája sa k tomu i narastajúca priepasť medzi chudobou a bohatstvom i odcudzenie bežného obyvateľstva od národných a európskych elít a napokon i nejasná budúcnosť únie v súvislosti s hroziacim brexitom,“ uviedol Lajčák.
Predsedníctvo SR v EÚ ovplyvní britské referendum aj Grécko
Kľúčovou prioritou je aj ochrana vonkajších hraníc únie
V súvislosti s výzvami, pred ktorými bude slovenské predsedníctvo stáť, zadefinoval minister hlavné úlohy. Dominovať budú podľa jeho slov ekonomicko-finančné témy. „Úlohou slovenského predsedníctva bude prijať vyrovnaný a flexibilný rozpočet EÚ, taktiež pracovať na dobudovaní finančnej, menovej i bankovej únie, ktoré poskytnú nástroje na flexibilné zvládanie finančných a ekonomických šokov,“ uviedol Lajčák.
Predsedníctvo sa zameria aj na fiškálne otázky súvisiace s otázkou priamych a nepriamych daní, témou bude i jednotný digitálny trh a Energetická únia. „V oblasti riešenia migračnej krízy bude SR presadzovať komplexný prístup k riešeniu, ktorý by všetky elementy migrácie riešil súčasne, kľúčovými prioritami sú ochrana vonkajších hraníc únie, bezpečnosť Schengenu a odstraňovanie príčin migrácie,“ uviedol Lajčák. Slovensko bude podporovať aj posilnenie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania. „Budeme podporovať demokratizačné a reformné procesy v krajinách v našom susedstve s dôrazom na presadzovanie reforiem na Ukrajine,“ uviedol Lajčák.
Predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz vo svojom vystúpení poznamenal, že rok 2015 bol azda najnáročnejším, ktorý zažil vo svojej kariére politika. Upozornil zároveň, že tento rok môže byť ešte tvrdší. „Preto aj slovenské predsedníctvo stojí pred obrovskými extrémnymi výzvami,“ uviedol. Konkretizoval, že najvážnejšími sú utečenecká kríza, hrozba Islamského štátu a stabilizácia situácie v Sýrii, politické riešenie na Ukrajine i britské referendum a otázka budúcnosti, ktorá sa vzťahuje na jeho výsledok.
Podľa Schulza Slovensko úlohu zvládne
Schulz sa zasadil o spoločný a pragmatický postup pri riešení migračnej krízy, zdôraznil potrebu odstránenia príčin migrácie a ukončenie vojny v Sýrii. Vo svojom vystúpení vyjadril nádej, že júnové referendum vo Veľkej Británii nezmení súčasný stav a Británia ostane súčasťou EÚ. „Bude to dobré pre Britániu i pre Úniu, napokon je to krajina G7, druhá najväčšia ekonomika v rámci vnútorného trhu,“ povedal predseda EP. Zdôraznil, že nezávisle od výsledku hlasovania bude mať Slovensko ako predsednícky štát v Rade EÚ za úlohu zmanažovať budúcnosť únie po britskom referende. „Som presvedčený, že SR túto úlohu zvládne,“ uviedol Schulz.
Vicepremiér pre investície Peter Pellegrini na zasadnutí upozornil, že vzhľadom na výzvy, súvisiace s nárastom extrémizmu, nacionalistických tendencií, i euroskepticizmus sú pred úniou dve možnosti. „Buď sa prehĺbi fragmentácia, alebo sa únia zmobilizuje a bude hľadať spoločne dlhodobé riešenie,“ uviedol. Vyjadril presvedčenie, že Európa sa stane pevnejšou a súdržnejšou vytvorením priaznivého hospodárskeho a investičného prostredia. „Rast investícií, štrukturálne reformy a zodpovedný prístup k verejným financiám zostávajú piliermi hospodárskej a sociálnej politiky, ich uplatňovanie vytvára priestor pre hospodársky rast a zamestnanosť,“ pripomenul podpredseda vlády SR.