KYJEV 17. marca (WEBNOVINY) – Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok dekrét, ktorým uznal Krym za „suverénny a nezávislý štát,“ oznámili prezidentské zdroje. Ako dodali, „do platnosti dekrét vstupuje v deň, kedy bol podpísaný“.
Ruský prezidentský dekrét bol vydaný „s ohľadom na vyjadrenie vôle obyvateľov Krymu vo všeobecnom krymskom referende, ktoré sa konalo 16. marca 2014,“ uvádza text dokumentu, ktorý cituje spravodajská stanica BBC.
—-> TU.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok nezávislosť potom, čo sa 96,6 percenta ľudí vyslovilo v referende za pripojenie tohto ukrajinského regiónu k Rusku. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Poslanci v prijatej rezolúcii stanovili, že všetok ukrajinský majetok na polostrove sa odteraz stane majetkom Krymu a pozastavili tiež platnosť ukrajinských zákonov. Rezolúciou rozpustili všetky ukrajinské vojenské jednotky v regióne, personál základní však môže zatiaľ zostať na území Krymu.
Parlament tiež požiadal Organizáciu Spojených národov ako aj medzinárodné spoločenstvo, aby nezávislosť Krymu uznali. Svetové mocnosti vrátane EÚ a Spojených štátov však už uviedli, že výsledky podľa nich nelegitímneho referenda neuznajú. Delegácia krymských poslancov ešte v pondelok odcestuje do Moskvy, kde chce konzultovať ďalšie kroky.
Ukrajina mobilizuje rezervistov
Ukrajinský parlament odhlasoval čiastočnú mobilizáciu vojenských rezervistov, informovala ukrajinská tlačová agentúra UNIAN. Za takýto krok sa vyslovilo 275 z 308 prítomných poslancov.
Dekrét úradujúceho prezidenta Oleksandra Turčynova umožní mobilizáciu desaťtisícov rezervistov. Rusko zároveň obviňuje z narušenia ukrajinskej suverenity spoluprácou s miestnymi ozbrojenými skupinami na Kryme a z obsadenia infraštruktúry ako aj vojenských základní v uplynulých týždňoch.
Mobilizácia sa uskutoční naprieč Ukrajinou a skončiť by sa mala do 45 dní, vyplýva z textu dokumentu.
Duma podniká kroky na pripojenie Krymu
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo povolanie veľvyslanca v Moskve na konzultácie v súvislosti so situáciou na Kryme, kde vzbura proti novému vedeniu v Kyjeve viedla k vyhláseniu nezávislosti a referendu o pripojení k Rusku.
Podľa vyhlásenia, z ktorého cituje portál tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina, sa ukrajinský veľvyslanec Volodymyr Jelčenko vracia do Kyjeva vzhľadom na „potrebu prediskutovať niektoré z medzinárodných aspektov“ vývoja na Kryme.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vystúpi na pôde oboch komôr parlamentu v Moskve, aby poslancom vyjadril svoj postoj v otázke prípadného pripojenia Krymu k Rusku.
V pondelok o tom informoval Kremeľ. Konečné slovo v tejto veci by mal mať ruský parlament. Jeho rozhodnutie sa očakáva už „v blízkej budúcnosti,“ cituje tlačová agentúra RIA Novosti z pondelkového stanoviska zástupcu šéfa Štátnej dumy.
Žiadosť o pripojenie polostrova k Rusku musí najskôr schváliť prezident Vladimir Putin a následne obe komory parlamentu, ktoré pripravia príslušnú zmluvu. Tá stanoví prechodné obdobie, počas ktorého musí krymská vláda prispôsobiť svoj ekonomický, finančný a právny systém ruskému.
Zmluvu o pripojení po posúdení ruským ústavným súdom potom definitívne schvália obe komory parlamentu.
V pondelok sa stretli aj poslanci Ukrajiny, ktorá výsledky krymského referenda taktiež neuznáva.
Tamojší parlament v reakcii na vyhrotenú situáciu nariadil čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa týka asi 40 000 záložníkov. Ukrajinský dočasný prezident Oleksandr Turčynov označil referendum na Kryme za „veľký podvod, ktorý Kyjev ani civilizovaný svet nebude nikdy akceptovať„.
Rusi chcú Kyjevu diktovať, ich riešenie je neprijateľné
Ukrajinský región Krym v pondelok zriadil vlastnú centrálnu banku. Tá by mala v budúcnosti pôsobiť ako regionálna pobočka ruskej centrálnej vlády.
Informoval o tom krymský premiér Rustam Temirgaljev, ktorého citovala v pondelok agentúra Interfax.
Miestna vláda zároveň podľa neho v najbližších dňoch očakáva z Moskvy finančnú pomoc v objeme jedna miliarda ruských rubľov (RUB).
Rusko navrhlo vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny ako aj zmeny ukrajinskej ústavy. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Jevhen Perebynis konštatoval, že návrh Moskvy sa dá považovať za ultimátum. „Je pre nás absolútne neprijateľný,“ vyhlásil.
Hlavným cieľom navrhovanej podpornej skupiny má byť podľa ruského ministerstva zahraničia uznanie nezávislosti Krymu vyplývajúcej z nedeľňajšieho úspešného referenda.
Mala by tiež pomôcť vypracovať novú ukrajinskú ústavu, ktorá by dala väčšie právomoci jednotlivým regiónom Ukrajiny. Rusko tiež navrhuje, aby Bezpečnostná rada OSN rezolúciou zakotvila vojenskú a politickú neutralitu Ukrajiny.
„Súčasná situácia na Ukrajine je podmienená hlbokou štátnou krízou,“ vysvetľuje ruské ministerstvo, podľa ktorého táto kríza viedla k polarizácii spoločnosti a následným rozporom v jednotlivých regiónoch. „Americkým a európskym partnerom sme preto predložili návrhy, aby aj oni prispeli ku krokom, ktoré musia Ukrajinci podniknúť na prekonanie tejto krízy,“ píše sa vo vyhlásení rezortu ruskej diplomacie.
Obama a Putin si opäť telefonovali
Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore svojmu amerického kolegovi Barackovi Obamovi potvrdil, že referendum v ukrajinskom autonómnom regióne Krym je v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN.
Podľa pondelňajších informácií Kremľa Putin Obamovi povedal, že obyvateľstvo polostrova má „zaručenú slobodu prejavu svojej vôle a sebaurčenia„. Obaja sa však zhodli, že budú „pokračovať v hľadaní spôsobov vyriešenie krízy napriek existujúcim nezhodám“ v názoroch na vec.
NATO podáva Ukrajine ruku
Severoatlantická aliancia prisľúbila zintenzívniť spoluprácu s Ukrajinou potom, ako sa väčšina občanov na Kryme vyjadrila v referende za pripojenie k Rusku. Ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycja navštívil v pondelok sídlo NATO v Bruseli so zoznamom technického vybavenia, ktoré vláda v Kyjeve potrebuje na vyrovnanie sa s odtrhnutím Krymu a inváziou ruských vojsk na polostrov.
NATO uviedlo v stanovisku, že je rozhodnuté posilniť vzťahy s Ukrajinou, zvýšiť spojenie s ukrajinským politickým a vojenským velením, kapacity ukrajinskej armády ako aj zintenzívniť spoločné cvičenia. Minister povedal, že v rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom „sme diskutovali o našej možnej spolupráci v oblasti vyslania pozorovateľov na Ukrajinu„.
Ukrajinské bezpečnostné sily v pondelok zvýšili opatrenia na ochranu plynovodov na území krajiny. Podľa pondelňajšieho vyjadrenia ministerstva vnútra Národná garda a Bezpečnostná služba nastolili „špeciálne opatrenia na ochranu prenosového a distribučného systému Ukrajiny v záujme bezproblémového fungovania kľúčovej infraštruktúry krajiny„.
Reagujú tak na medializované správy o pokuse narušiť plynovody zo strany lídrov extrémistického Pravého sektora. Obavy z ich iniciatív a možnosti prerušenia dodávok nerastných surovín a vody vyjadrili v nedeľu aj úrady na Kryme, ktorého obyvatelia v nedeľu rozhodovali o ďalšej budúcnosti polostrova.
Únia bude mraziť účty a obmedzí cesty
Členské krajiny Európskej únie v pondelok rokovali o prijatí sankcií voči Rusku, ktoré zahŕňajú cestovné obmedzenia a zmrazenia účtov.Reštriktívne opatrenia sa týkajú tých osôb, ktoré sa podieľajú na porušovaní suverenity susednej Ukrajiny.
Okrem nich budú na zozname údajne aj členovia ruskej vlády, bezpečnostní predstavitelia alebo poradcovia prezidenta Vladimira Putina. Sankcie sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú týkať prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničia Sergeja Lavrova, aby zostali „komunikačné kanále“ otvorené.
Minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier predtým vyzval na rozvážny prístup s cieľom zabrániť eskalácii napätia. „Rozhodneme tak, aby bolo možné aj v ďalších dňoch udržať kontakty s Ruskom a vrátiť sa na cestu rokovaní,“ povedal Steinmeier v nedeľu pre televíznu stanicu ARD.
Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov v pondelok skritizoval uvalenie sankcií voči Rusku zo strany Západu. Zároveň obhajoval právo Krymčanov na pripojenie k Rusku, keďže odovzdanie tejto časti vtedajšieho Sovietskeho zväzu Ukrajine bolo podľa neho „historickou chybou“.
„Na zavedenie sankcií by mal existovať seriózny dôvod. A musia byť podporené Organizáciou Spojených národov,“ cituje Gorbačova tlačová agentúra Interfax. „Možné pripojenie Krymu k územiu Ruska by týmto dôvodom nemalo byť,“ dodal.
Referendum na Kryme o odtrhnutí od Ukrajiny je podľa neho „úspechom“ a „odpoveďou na očakávania Krymčanov“. „Ak až doteraz bol Krym súčasťou Ukrajiny pre sovietske zákony prijaté bez toho, aby sa na to niekto ľudí pýtal, tak teraz sa ľud (Krymu) rozhodol napraviť túto chybu,“ dodal.
Moskva už s Krymom ráta
Moskva už podľa neho počíta so začlenením Krymu pod svoju správu, presný dátum, kedy by sa mal región stať súčasťou Ruskej federácie, však zatiaľ nie je známy. Dôležité je zabrániť ozbrojenému konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, a preto je potrebné, aby na východ a juh Ukrajiny „čo najskôr“ vycestovala misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) so silným zastúpením, zdôraznil Steinmeier.
Ak to ministri zahraničia krajín únie schvália, išlo by o prvý súbor sankcií, ktoré by únia prijala voči Rusku po skončení Studenej vojny, čo odzrkadľuje radikálne zhoršenie vzájomných vzťahov.
EÚ je však odhodlaná opatrenia prijať, ak Rusko nezmení svoj postoj v súvislosti s Krymom a nezačne s medzinárodnými sprostredkovateľmi rokovať o vyriešení súčasnej krízovej situácie. EÚ koordinuje zavedenie sankcií so Spojenými štátmi a o prijatí podobných opatrení voči Rusku už uvažuje aj Kanada, Japonsko, Turecko a Švajčiarsko.
Viceprezident USA Joe Biden v pondelok odcestuje do Európy, kde bude rokovať s lídrami viacerých krajín v rámci úsilia podporiť Ukrajinu po vojenskej intervencii Ruska na Kryme.
Podľa Bieleho domu bude prvou zastávkou Varšava, kde sa druhý najvyšší predstaviteľ USA stretne s poľským prezidentom Bronislawom Komorowským a premiérom Donaldom Tuskom. Následne sa presunie do Vilniusu, kde má naplánovanú schôdzku s prezidentmi všetkých troch pobaltských republík – Estónska, Litvy a Lotyšska.
Biden by mal s partnermi rokovať o možnostiach, ako podporiť ukrajinskú zvrchovanosť, ale aj o vzájomných obranných záväzkoch medzi jednotlivými členmi NATO. Do Európy pricestuje deň po referende o pričlenení ukrajinského Krymu k Rusku, ktoré USA i EÚ označujú za nezákonné.
Západ medzitým zvažuje reakciu na postup Moskvy, ktorá separatistov politicky i vojensky podporuje. O situácii na Ukrajine v piatok rokovali ministri zahraničných vecí Spojených štátov a Ruska, niekoľkohodinové stretnutie v Londýne však neprinieslo žiadny posun
Ukrajinský región Krym si zriadil vlastnú centrálnu banku. Tá by mala pôsobiť ako regionálna pobočka ruskej centrálnej vlády.
Rusko navrhlo vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny ako aj zmeny ukrajinskej ústavy. Pre Ukrajinu to je absolútne neprijateľné.
Európska únia v pondelok rozhodla o zavedení sankcií voči 21 osobám, ktorí majú byť zodpovední za súčasnú napätú situáciu na ukrajinskom Kryme.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok (17. marca) nezávislosť. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Podľa neoficiálnych výsledkov hlasovalo za pripojenie Krymu k Rusku 96 percent ľudí. Účasť na referende bola 83 percent.
Účasť na nedeľňajšom referende na Kryme bola už o 19:00 SEČ enormná. Podľa odhadov dovtedy prišlo k volebným urnám až 93 percent občanov.
Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca. Ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie.
Miestni predstavitelia očakávajú, že účasť napriek nepriaznivému počasiu presiahne 80 percent.
Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“.
Rusko aj naďalej presúva svojich vojakov na Krym, kde ich počet stúpol na 22 000. Dohoda s Ruskom o využívaní námornej základne v Sevastopole však hovorí o maximálnom počte 12 500 ruských vojakov.
Obyvatelia Krymu v nedeľu (16. marca) rozhodujú v referende o budúcnosti polostrova.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu ostro protestovalo proti postupu Ruska, ktoré podľa neho vyslalo „prepadový“ oddiel do Chersonskej oblasti severne od vojensky obsadeného Krymu. Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu.
Ukrajinský parlament v sobotu „predčasne ukončil“ mandát zákonodarného zboru na Kryme, ktorý schválil tamojšie referendum o pričlenení územia k Rusku považované Kyjevom za protiústavné.
Odporcovia ruskej intervencie na Ukrajine v sobotu zorganizovali v Moskve demonštráciu, na ktorej sa podľa odhadov zišlo približne 50-tisíc ľudí.
Prestrelka medzi nešpecifikovanými skupinami vo východoukrajinskom meste Charkov si v noci na sobotu (15. marca) vyžiadala dvoch mŕtvych a niekoľko zranených.
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny.
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Násilné zrážky, ktoré vo štvrtok večer prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a ďalších najmenej desať ľudí skončilo v nemocnici. Do potýčok sa dostali účastníci dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve.
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Ukrajinský parlament vo štvrtok (13. marca) jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou