Vidina výroby vlastnej krvi z kožných buniek by mohla ukončiť neutíchajúci dopyt po dobrovoľných darcoch krvi. Vedci zistili, že po vpichnutí DNA proteínov spolu s mixom molekúl do kožných buniek by ich takto mohli premeniť na krvné bunky. Znamenalo by to, že pacienti, ktorí často potrebujú transfúziu, ako napríklad tí s rakovinou či leukémiou, by ju tak dostali dokonale prispôsobenú a bez rizika infekcie.
Kanadskí výskumníci odobrali kožné bunky dospelým rôzneho veku ako aj novorodencom a zistili, že bez ohľadu na ich vek mohli byť pretransformované na krvné bunky. Momentálne prechádzajú na druhú fázu výskumu, v ktorej by chceli zistiť, či takýmto spôsobom vyrobená krv môže byť bezpečne dopravená do ľudského tela – podobne ako pri tradičnej transfúzii. Testy budú pokračovať až do roku 2012, takže nová technika výroby krvi by sa v prípade úspešnosti mohla zaviesť už v dohľadnej budúcnosti.
V minulosti vedci kultivovali krvinky z kmeňových buniek, ktoré boli odobrané nepoužitým embryám po umelom oplodnení či potrateným plodom. Najnovší výskum, ktorý bol uverejnený v magazíne Nature, však umožňuje premenu živých kožných buniek na krv. Táto metóda je oveľa rýchlejšia, pretože vytvára „dospelú“ krv miesto nezrelej, ako je to pri embryách.
Výskumník Mick Bathia z univerzity McMaster v Hamiltone by chcel nový spôsob krvného darcovstva vyskúšať najprv na pacientoch s leukémiou. „Možnosť premeniť kožné bunky na zdravú krv, hlavne tú dospelú, by poskytlo úžasnú náhradu leukemickým bunkám, ktoré sa dúfajme budú vzájomne znášať.“
Experti tvrdia, že tento nečakaný objav by mohol vyriešiť veľkú klinickú núdzu. Národná zdravotná služba NHS každý deň spotrebuje aspoň 2,5 milióna jednotiek darovanej krvi, pričom každá jednotka predstavuje asi pol litra krvi. Tieto sa spotrebujú na súrne transfúzie a na krvné doštičky pre pacientov s rakovinou.
Doktor Lesley Walker vyjadril svoje nadšenie: „Je to skutočne obrovský krok vpred. Pomôže prekonať problém s hľadaním najlepšieho darcu pre pacientov s rakovinou, ktorí potrebujú krvné transfúzie a má potenciál zachrániť veľa životov. Uvidíme, či bude tento proces dostatočne rýchly a lacný.“
Profesor John Hunt, špička v oblasti kmeňových buniek, vyjadril obavy, ktoré by mohli skomplikovať druhú fázu výskumu: „Ešte nevieme, či takto vyrobené červené krvinky budú schopné prenášať kyslík.“
Táto štúdia však zároveň otvára dvere novým možnostiam využitia kožných buniek. Vedci z nich možno budú schopní vyrobiť aj iné typy buniek – napríklad mozgové, ktoré by pomohli liečiť Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu. Zároveň by tak pomohli ľuďom so zriedkavými krvnými skupinami, ktorí by si krv mohli vykultivovať a nechať zmraziť na neskoršie použitie – či už vlastné alebo na pomoc iným s tou istou krvnou skupinou.
www.dailymail.co.uk
