BRATISLAVA 23. januára (WEBNOVINY) – Dopady rozhodnutia Európskej centrálnej banky pustiť sa do nákupu štátnych dlhopisov pocítia členské štáty eurozóny aj pri správe svojich dlhov. Dopyt po štátnych cenných papieroch totiž stúpne, výnosy z dlhopisov budú klesať a zároveň sa na finančné trhy bude pumpovať nová likvidita. Výsledkom tak bude jednoduchšie postavenie emitentov na trhu, avšak na druhej strane narastajúce otázniky nad tým, čo s hotovostnými rezervami, aby sa neznehodnocovali.
Platí to aj pre Slovensko. „Rozhodnutie ECB nakupovať štátne dlhopisy pravdepodobne mierne uľahčí financovanie štátneho dlhu Slovenska v roku 2015, nakoľko sa zvýši dopyt po nich na primárnom a sekundárnom trhu,“ uviedol pre agentúru SITA šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Ako dodáva, následkom zvýšeného dopytu bude tlak na ďalšie znižovanie úročenia slovenských štátnych dlhopisov, čo sa už od stredy minulého týždňa reálne deje.
Grécko musí plniť pravidlá, zdôraznil šéf financií eurozóny
Centrálna banka ponechala úrokové sadzby na rekordnom minime
Po rozhodnutí Centrálnej banky tlačiť peniaze euro kleslo
Centrálna banka schválila núdzové financovanie gréckych bánk
Neznamená to však, že štát bude preto emitovať viac, ako plánoval, keďže ho limituje dlhová brzda. „Stratégiu financovania štátneho dlhu to v roku 2015 aj vzhľadom na platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti podstatným spôsobom neovplyvní,“ hovorí Bytčánek.
Euro by malo ešte viac oslabiť
Zavedenie plného kvantitatívneho uvoľnenia však pre správcov dlhov v eurozóne neznamená len pozitívne správy. Štát sa totiž musí starať aj o svoju hotovostnú rezervu a voľné zdroje, aby sa neznehodnocovali. Prílevom novej likvidity na finančný trh sa totiž bude zvyšovať aj tlak na pokles sadzieb na medzibankovom peňažnom trhu, kde štát podľa Bytčánka už v súčasnosti umiestňuje zostatkovú likviditu a rezervy s nezáporným úrokom s veľkými problémami.
„Tento stav nepriamo predražuje aj financovanie štátneho dlhu, lebo kvôli dlhovej brzde pri nakladaní s voľnými prostriedkami okrem trhových príležitostí je potrebné zohľadňovať aj vývoj hrubého štátneho dlhu,“ konštatuje šéf ARDAL-u.
Efektov kvantitatívneho uvoľňovania však bude viacero aj v iných oblastiach. Bezpochyby jedným z najviditeľnejších bude zrejme ďalšie oslabovanie eura, aj keď časť očakávaného rozhodnutia ECB pravdepodobne investori započítali už v obchodovaní počas predchádzajúcich dní. Dôkazom je aj súčasný vývoj. Kým pred štvrtkovom tlačovou konferenciou šéfa ECB Maria Draghiho sa kurz eura voči doláru pohyboval na 1,16 EUR/USD, po nej sa prepadol k úrovni 1,13 EUR/USD, kde sa nezastavil a v piatok napoludnie sa dokonca nakrátko priblížil úrovni 1,11 EUR/USD.
Ako konštatuje analytička Poštovej banky Jana Glasová, slabšie euro pomáha napĺňať hlavné ciele ECB a to oživenie ekonomického rastu a boj proti deflácii. „Oslabovanie sa eura totiž pomáha exportérom, ktorí vyvážajú svoje výrobky do neeurového zahraničia, keďže sa tam ich produkcia stáva lacnejšou a teda aj atraktívnejšou pre zákazníkov. Na druhej strane slabšia domáca mena predražuje dovážané tovary a teda si krajina takýmto spôsobom aj dováža infláciu. A to v súčasných podmienkach ECB vyhovuje,“ uvádza.
Objem nákupov má predstavovať 60 miliárd eur mesačne
Aktuálna politika ECB je zároveň potvrdením, že prostredie nízkych úrokových sadzieb v eurozóne bude pretrvávať naďalej, čo viac teší dlžníkov ako sporiteľov. „Základná úroková sadzba v eurozóne zostane na úrovniach v blízkosti nuly zrejme ešte počas celého roka 2015 a spolu s programom kvantitatívneho uvoľňovania bude držať na nízkych úrovniach aj medzibankové sadzby a sadzby z úverových či vkladových produktov,“ konštatuje analytička Poštovej banky.
Kvantitatívne uvoľňovanie predstavuje nesterilizované nákupy súkromných a verejných cenných papierov zo strany ECB, pričom základom budú nákupy štátnych bondov. ECB by mala v rámci programu nakupovať štátne dlhopisy so splatnosťou dva až 30 rokov, ktoré budú denominované v eurách a budú sa nachádzať v investičnom pásme. Celkový objem nákupov by mal predstavovať 60 miliárd eur mesačne a odštartovať by sa mal v marci tohto roka. Trvať by mal do septembra 2016.
Ako však dodáva Glasová, doba trvania kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne bude závisieť od toho, kedy predstavitelia ECB zaznamenajú zlepšenie v boji proti deflácii a v oblasti ekonomického oživovania. Práve vývoj spotrebiteľských cien a spomaľujúce hospodárstvo eurozóny sú totiž podľa ECB hlavnými dôvodmi rozhodnutia o ďalšom menovom uvoľnení.
