Nová dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová hovorí o stave dopravných projektov i o plánoch do budúcnosti.
Prestavba Starého mosta spolu s budovaním prvej časti električkovej trate do Petržalky je veľkým dopravným projektom. Aktuálne však práce na ňom meškajú desať týždňov. Súčasný primátor pripravil niekoľko opatrení, aby sa most stihol do konca roka urobiť. Stihne sa termín do konca roka? Je pripravený nový harmonogram prác?
Harmonogram stále platí ten, ktorý je potvrdený zmluvou. Tá hovorí o termíne ukončenia celej stavby 31. augusta 2015. Zhotoviteľom boli predložené ďalšie harmonogramy, ale tie neboli zo strany mesta schválené. Mesto so zhotoviteľom stavby priebežne rokuje. Práce na moste sa zrýchlili. Ak by sme stavbu rozdelili na tri celky – Petržalka, most a Štúrova ulica, tak v Petržalke práce pokračujú bez problémov, tam zhotoviteľ termín stíha. Práce na moste teraz tiež začali napredovať. Bol odstránený posledný pilier, pracuje sa na zosilnení a nadstavení pilierov na petržalskej strane, začali práce na výstavbe nového piliera číslo 34. Hotový je aj prvý segment oceľovej konštrukcie, ten bol v nedeľu vysunutý smerom k Dunaju. Čo sa týka Štúrovej ulice, tam bolo časové zdržanie spôsobené novými stavebnými povoleniami. Posledné právoplatné stavebné povolenie bolo vydané až vo februári tohto roka. Na Štúrovej ulici sa momentálne zakladajú stožiare trakčného vedenia a pracuje sa na preložkách sietí, ktoré musia byť dokončené, kým sa začnú robiť chodníky a postupne aj komunikácia a trať.
Zhotoviteľ už avizoval, kedy bude most hotový?
My nepripúšťame iný termín ako 31. august 2015. So zhotoviteľom rokujeme o zrýchlení prác.
Kedy by mal byť hotový pilier 34?
Tu sa začali prípravné práce – prehrábky dna Dunaja, kde sa bude pripravovať zakladanie nového piliera číslo 34. Na to, kedy bude pilier hotový, má vplyv aj výška hladiny Dunaja. Sú to najviac rizikové práce z hľadiska dodržiavania harmonogramu.
Z Vášho pohľadu ako odborníčky, stihne sa ten projekt dokončiť do konca tohto roka? Je to reálne?
Práce v lokalite Petržalka a staromestská časť je reálne dokončiť v riadnom termíne a verím, že aj most.
Na Štúrovej sa rozbehli práce, no ulica je už vyše roka rozkopaná, sťažujú sa ľudia, ale aj prevádzkari, ktorým vraj krachuje podnikanie. Kedy by mohla byť opäť Štúrova pre ľudí otvorená?
Pri rekonštrukciách komunikácií v Bratislave je problém s vytyčovaním a následným riešením prekládok inžinierskych sietí. Je obvyklé, že siete sa nenachádzajú na mieste, ktoré majiteľ uviedol a ich preložku je možné riešiť až po otvorení komunikácie. Samozrejme so súhlasom majiteľa a po prepracovaní projektu. Táto skutočnosť mala vplyv aj na zakladanie trakčných stožiarov na Štúrovej ulici, alebo na výstavbu kolektora na Šafárikovom námestí. Základy na trakčné stožiare budú v tomto týždni dokončené, v 11. týždni budú na stavbu dodané a začne sa s ich montážou. Následne budú na Štúrovej ulici vybudované chodníky.
Modernizáciu trate v Dúbravke mnohí nazývajú zbabraným projektom. Skončila vysokou pokutou pre mesto, voči ktorej sa radnica odvolala. Trať stále nie je skolaudovaná, vedenie Dúbravky hovorí o mnohých nedostatkoch. Vy ste sa tam boli pozrieť, aký je stav projektu podľa Vás?
Pri riešení dopravných projektov je potrebné myslieť na všetkých účastníkov premávky a z hľadiska najväčšej zraniteľnosti hlavne na chodcov. Stavebné prevedenie a nevyriešenie bezbariérového prístupu na všetky zastávky je hlavným nedostatkom tejto stavby. Kroky, ktoré mesto urobilo sú reklamácia nekvalitne prevedených prác a dodatočné dopravno inžinierske opatrenia. Pri príprave ďalších projektov, dbáme na to, aby sa tieto nedostatky neopakovali.
Mohli by ste tie nedostatky konkretizovať? Čo sa s nimi dá urobiť?
V rámci uzatvorenej zmluvy, uplatníme reklamáciu na práce, ktoré neboli vykonané kvalitne. Na zastávkach je uvoľnená dlažba, zábradlie je hrdzavé, chýbajú tu uzávery niektorých inžinierskych sietí atď. Mesto bude riešiť aj dopravno-inžinierske nedostatky, návrhy už sú spracované. Informačné značenie na priechodoch pre chodcov už bolo zrealizované. Projekt neriešil barierový prístup na zastávku Saratov.
S tými podchodmi sa bude niečo robiť?
Bezbariérovoť podchodu Saratov mala byť súčasťou modernizácie trate. Náklady na rekonštrukciu sú vysoké a jej realizácia je podmienená dostatkom financií mesta. Čiastočným riešením je vybudovanie úrovňového priechodu pre chodcov, to je ale možné len v smere von z mesta.
Pri spomínaných problémoch a nedostatkoch, nebude problém s preplatením modernizácie trate?
Samotná trať bola sprevádzkovaná a je tu vydané dočasné užívanie. Technicko-bezpečnostná skúška trate prebehla a trať je prevádzkyschopná.
Ostaneme ešte pri električkách. Pri Blumentáli minulý rok urobili nový typ zastávky, integrovanú zastávku, ktorá zjednotila zastávky v okolí. Ľudia si zvykali na to pomaly, prekážal im prejazd áut cez nástupnú hranu. V minulosti mesto ako o jednom z opatrení hovorilo práve o zákaze prejazdu áut, no neodobril to dopravný inšpektorát. Rokujete aj ďalej o možnom zákaze áut cez zastávku Blumentál?
Stavba bola zrealizovaná ako zastávka tzv. viedenského typu v súlade s dokumentáciou pre stavebné povolenie a v tomto prevedení bola skolaudovaná. Po uvedení stavby do prevádzky sa prejavil hlavný problém – nedostatočný priestor pre chodcov a cestujúcich v priestore zastávky. Daný typ zastávky je v podmienkach Bratislavy prvý a jeho používanie sa odlišuje od používania bežných typov. S ohľadom na počty chodcov a vozidiel nie je tento typ najvhodnejší.
V snahe zlepšiť celkovú situáciu v priestore zastávky, oddelenie dopravného inžinierstva vypracovalo nový projekt organizácie dopravy založený na vylúčení automobilovej dopravy z úseku Radlinského ulice z úseku Blumentálska – Vazovova obojsmerne a na úprave dvoch križovatiek na ul. I. Karvaša (Radlinského a Mýtna) pre účely vytvorenia náhradnej trasy pre automobilovú dopravu v smere na Račianske mýto. Projekt bol v štádiu spracovania priebežne konzultovaný s Krajským dopravným inšpektorátom (KDI) s cieľom jeho bezproblémového prerokovania a následne v januári 2015 zaslaný na KDI so žiadosťou o odsúhlasenie. Zatiaľ však nie je schválený. Mesto pripravuje aj odstránenie pôvodnej električkovej zastávky.
Mesto pripravuje aj pokračovanie rekonštrukcie trate z Hlavnej stanice. Projekt je hradený z eurofondov. V akom štádiu sú prípravy?
Projekt modernizácie električkovej trate je pripravený, je tu vysúťažený zhotoviteľ stavby. Práce začnú v apríli tohto roka a trvať by mali približne tri mesiace. Týka sa to úseku Štefanovičovej ulice medzi Radlinského a Kýčerského ulicou. Bude sa tu rekonštruovať električková trať a zastávky. Počas tejto stavby bude vylúčená električková doprava na hlavnú stanicu, na tento čas bude nahradená dopravou autobusovou. Rekonštrukcia bude stáť 4 438 705 eur, mesto z toho zaplatí 5 percent – 221 935.
Súčasný primátor Ivo Nesrovnal ešte ako kandidát na primátora hovoril o projekte mestskej železnice, malo by ísť o akýsi návrat k v minulosti pozastaveného projektu Filiálka. Hovorili ste spolu o takomto projekte?
Áno. O tomto projekte začíname rokovanie so Železnicami Slovenskej republiky. Na území Bratislavy je 80 km sieť železničných tratí a je tu zadefinovaných 7 lokalít, kde budú vybudované terminály osobnej integrovanej dopravy. Ich realizáciu pripravujú Železnice Slovenskej republiky. Sú to integrované železničné zastávky, ktoré zjednodušia a skrátia pre cestujúcich prichádzajúcich do Bratislavy vlakom cestovanie po meste – budú môcť vystúpiť, resp. prestúpiť na mestskú hromadnú dopravu napríklad na Patrónke, alebo Trnávke. Mesto Bratislava tento projekt podporuje.
V minulosti tu bola debata aj o vyhradených buspruhoch. Bývalý primátor Milan Ftáčnik presadzoval zavedenie týchto vyhradených pruhov pre autobusy. Buspruh testoval napríklad na Štefánikovej počas Európskeho týždňa mobility v roku 2012, podľa tohto prieskumu sa vtedy približne o tretinu skrátil čas prejazdu autobusov. Projekt zastavil Krajský dopravný inšpektorát. Má podľa Vás tento projekt opodstatnenie v našom meste?
Riešenie dopravy je jednou zo základných priorít mesta. Súčasťou riešenia dopravy je prijímanie opatrení na zvyšovanie atraktivity mestskej hromadnej dopravy. Bratislava má spracovanú koncepciu rozvoja mestskej hromadnej dopravy, ktorej súčasťou je riešenie jej preferencie, teda aj vyhradených buspruhov. Ich návrh však musí byť kvalitne pripravený a prerokovaný.
Mohlo by to v Bratislave zlepšiť situáciu v doprave a zatraktívniť MHD?
Áno. Prostriedky MHD sú menej náročné na dopravný priestor. Mesto musí prijímať cieľavedomé krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na zvyšovanie atraktivity mestskej hromadnej dopravy.
Čo podľa Vás ako odborníčky by sa malo v bratislavskej doprave zmeniť, aby bola lepšia a aby ľudia viac preferovali MHD pred autami?
Na to, aby ľudia prestupovali z pohodlnejších áut do mestskej hromadnej dopravy, ju treba skvalitňovať. Základnými atribútmi toho sú, dostupnosť MHD, dostatočná sieť zastávok, dodržiavanie cestovných poriadkov, čistota vozidiel, bezpečnosť, pohodlnosť atď. To sú všetko veci, ktoré mesto musí urobiť, aby zatraktívnilo MHD. Súčasne sú aj ďalšie nástroje na to, aby sa MHD preferovala. To sú napríklad aj buspruhy, alebo preferencia na električkových radiálach, ale súčasne aj riešenie priestoru okolo zastávok. Zastávky majú byť pohodlné, má tu byť dostatok verejného priestoru, dostatočne široké chodníky, chodec sa má na uliciach cítiť bezpečne.
Vo funkcii dopravnej inžiniersky ste zatiaľ krátko, len od začiatku februára, ale máte už predstavu aj o nejakých ďalších rozvojových dopravných projektoch, okrem tých, o ktorých sme sa už rozprávali?
Konkrétne projekty, ktoré teraz mesto pripravuje sú rekonštrukcie električkových radiál na Karloveskej, Ružinovskej a Vajnorskej ulici. Hneď od začiatku sa snažíme projekty riešiť komplexne. Podmienkou mesta je navrhovať čo najviac integrovaných zastávok, bezbariérové prístupy, dostatočne široké chodníky. Nedostatkom, ktoré sa vyskytli pri rekonštrukcii trate v Dúbravke, chceme predísť. O projektoch budeme verejnosť informovať.
Bývalé vedenie hovorilo v minulosti aj o tom, že by mohla viesť električka až do Devínskej Novej Vsi. Je to reálny projekt?
Električková trať má pokračovať z Dúbravky do Lamačskej brány.
Mal by tento projekt zmysel aj keď do tejto časti chodia autobusy, prípadne, ak by sa riešila aj spomínaná mestská železnica?
Práve vtedy by mal tento projekt zmysel. V mieste kríženia budúcej električkovej trate so železnicou ŽSR pripravujú terminál osobnej integrovanej dopravy. Bude to miesto, kde budú mať cestujúci možnosť prestúpiť na MHD a dopraviť sa do Dúbravky či Karlovej Vsi. Žiaľ, zatiaľ sú tu vybudované len komunikácie pre automobilovú dopravu, bez chodníkov a cyklistických pruhov. Mesto sa musí venovať bezpečnosti chodcov a v rámci budovania nových komunikácií riešiť aj cyklistickú dopravu.
Zhovárala sa Zuzana Herczogová
