BRATISLAVA 16. februára (WEBNOVINY) – Združenie cestných dopravcov ČESMAD Slovakia žiada vyššie územné celky, aby nekomplikovali podnikanie autodopravcov. Nepáčia sa im značky osadené na cestách druhej a tretej triedy, ktoré patria krajom, zakazujúce vjazd ťažkým nákladným automobilom nad 12 ton.
„Je veľký rozdiel v tom, či je pod zákazovou značkou text Tranzit alebo Okrem dopravnej obsluhy. Druhá alternatíva nám znemožňuje podnikanie,“ informoval vo štvrtok agentúru SITA generálny tajomník ČESMAD-u Pavol Reich.
Podľa autodopravcov je umiestnenie takýchto neprijateľných značiek likvidačné. „Na daniach platíme vyšším územným celkom viac ako 100 mil. eur a čo za to dostávame? Len neregulárne zákazy jazdy po cestách,“ dodal Reich. Autodopravcovia tvrdia, že o týchto značkách nikdy nerokovali.
Zákaz vjazdu pre kamióny momentálne platí na 125 vybraných úsekoch ciest druhej a tretej triedy vo všetkých krajoch Slovenska a bude sa ešte rozširovať. Doterajší základný projekt umiestňovania zákazových značiek pre vjazd kamiónov na cestách v pôsobnosti samosprávnych krajov sa podľa ministerstva dopravy bude priebežne aktualizovať. Zákazové značky majú napríklad obmedziť využívanie regionálnych ciest nákladnými autami, ktoré sa vyhýbajú plateniu mýta na spoplatnených cestách.
„Už v súčasnosti sú na Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) požiadavky na označkovanie ďalších šiestich križovatiek,“ informoval agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič. Ide o križovatku diaľnice D1 a cesty tretej triedy v smere Hrnčiarovce nad Parnou a križovatku cesty prvej triedy s cestou druhej triedy v smere na Vrakúň. Obe križovatky sú na cestách v Trnavskom kraji. Označené zákazom vjazdu pre ťažké vozidlá budú aj štyri križovatky pri Moste pri Bratislave v Bratislavskom kraji.
Osadenie zákazových značiek za 370 tis. eur financovala NDS z vlastných zdrojov, hoci cesty druhej a tretej triedy vlastnia kraje. Na 125 cestných úsekoch je umiestnených spolu 1 400 zvislých dopravných značiek a sto veľkoplošných zvislých značiek, pričom ich počet ešte nie je konečný.
„Vyššie územné celky spolu s krajskými dopravnými úradmi navrhli najkritickejšie úseky, kde bolo potrebné osadiť zákazové značky. Ministerstvo tento zoznam následne upravilo tak, že vzalo do úvahy sčítanie dopravy z roku 2010 a porovnalo so sčítaním dopravy z roku 2005. Na základe tejto analýzy boli vypustené úseky, kde nebol zaznamenaný nárast intenzít nákladnej dopravy,“ dodal Krajčovič. Ministerstvo podľa neho taktiež vzalo do úvahy relevantné argumenty dopravcov, ktorí upozornili na problematické úseky.
