Témami najnovšieho dielu Konzervatívnej kaviarne boli klesajúca pôrodnosť na Slovensku, starnutie obyvateľstva, spoločenské zmeny, ktoré to prináša a ústretová imigračná politika. Stanislav Janota a Daniel Lukáč diskutovali so známym demografom Borisom Vaňom.
Slovensko sa dlhodobo netvári ako krajina, ktorá by mala o migrantov záujem. Myslím si, že toto je naše dosť veľké mínus. V tomto nám ušiel vlak. Postoj štátu, vyjadrenia politikov, či niektoré praktické otázky prístupu k migrantom a vôbec celá spoločenská klíma tej migrácii jednoducho nie je naklonená.
Boris Vaňo pripomenul, že nelegálnych migrantov, ktorí nemajú ani prechodný, ani tolerovaný pobyt, je na Slovensku iba niekoľko tisíc, čo je nevýznamný počet a Slovensko je pre nich len tranzitnou krajinou. „Nie sme takí atraktívni, nemajú záujem tu ostať,“ dodal.
Negatívny vzťah k migrantom sa prejavil nielen k tým zo vzdialenejších krajín, ale aj z bližších krajín. Okolité štáty – Česko, Poľsko, ale aj Maďarsko – nepovažovali podľa Vaňa migrantov za hrozbu, za nebezpečenstvo, ani za záťaž, ale dokázali sa pozrieť na to, že tí ľudia môžu byť pre spoločnosť prospešní, predovšetkým na trhu práce. „U nás sa ešte možno pred 8 či 10 rokmi z oficiálnych kruhov ozývalo, že žiadnych migrantov nepotrebujeme a teraz chytáme zajaca za chvost, teda tie problémy, o ktorých sa už vtedy vedelo, že prídu na trhu práce,“ pripomína demograf.
Ako skonštatoval, mnohí, ktorí tu mohli byť, mohli sa tu usadiť, založiť si rodiny, a pomôcť zaplátať diery na našom trhu práce, už sú preč.
V diskusii o demografických trendoch a imigrácii sa dozviete aj to:
- Aké historické migračné vlny ovplyvnili zloženie obyvateľstva na Slovensku
- Ktoré krajiny sú nám genofondom najbližšie
- Prečo presne nevieme koľko ľudí žije na Slovensku a v Európe
- O koľko je väčšia populácia na Slovensku oproti oficiálnym štatistikám
- O koľko stoviek tisíc ľudí klesne počet pracujúcich do roku 2050
- Aké kritériá by sme mali mať pri prijímaní imigrantov