Náučno-vyhliadková veža, ktorú začal za milióny eur budovať v júni na Štrbskom Plese súkromný investor, je už na 70 percent hotová. Skolaudovať ju plánujú na budúci rok v júni, informoval o tom dnes médiá zástupca spoločnosti Roman Antal. Súčasťou vyhliadkovej veže bude aj jedno z múzeí, ktoré po celom svete plánuje zriadiť a otvoriť najväčšia svetová horolezecká legenda Reinhold Messner, zameriavať sa budú na históriu lokálneho horolezectva.
Múzeu prepožičia aj artefakty
Múzeum na Štrbskom Plese bude lastovičkou, Vysoké Tatry budú v tomto smere zastupovať pohorie Karpaty a mapovať históriu horolezectva na Slovensku, v Česku a Poľsku. Jeho vybudovanie finančne zabezpečí investor, Messner mu prepožičia meno, značku a artefakty.
Reinhold Messner je vôbec prvým horolezcom, ktorý zdolal všetkých 14 osemtisícoviek na svete. Ako prvý zdolal Mount Everest bez použitia kyslíkového prístroja, takisto ho zdolal ako prvý v sólovom výstupe.
Na Štrbskom Plese majú pol metra snehu a otvorili novú lyžiarsku sezónu
Múzeum v Tatrách chce Messner navštevovať každoročne, plánuje tam organizovať prednášky aj s lokálnymi horolezcami, ktoré sa budú zameriavať nielen na minulosť, ale aj budúcnosť horolezectva. Ďalšie z múzeí z celosvetovej siete Messner Mountain Heritage by malo byť otvorené napríklad aj na Kaukaze.
Petícia proti výstavbe
Proti výstavbe 53 metrovej vyhliadkovej veže sa začiatkom septembra spustila aj petícia, podpísalo ju viac ako 8 tisíc ľudí. Aktivisti žiadali prehodnotenie projektu, autorka petície označila za nelogické stavať vyhliadkovú vežu na mieste, kde sú nimi vrcholy a štíty. Súkromná spoločnosť však dostala k projektu súhlasné stanoviská všetkých dotknutých orgánov a mala všetky potrebné povolenia.
„Veža nie je postavená v prírode, nenarušuje ju, ale je pri vstupe do hôr. Nie som proti turizmu, aj v Alpách máme 16 miliónov turistov. Je potrebné iba zvážiť, kde otvoríme dvere turizmu. Vysoké Tatry majú toto vybudované lepšie, v Alpách je to až príliš agresívne, je tam veľmi veľa zubačkových lanoviek, tu je to spravené s rozumom,“ poznamenal Messner na margo umiestnenia stavby.
Tá podľa neho nezasahuje do živej prírody, ale umožňuje ju pozorovať z daného miesta a prináša na Štrbské Pleso aj zaujímavú architektúru. „Veľmi by sa malo zvážiť, či z tejto oblasti nie je možné odstrániť autá, pretože ja som si tu v noci užil veľký pokoj,“ doplnil.
Stavbu prirovnal k Eiffelovke
Spoločnosť v rámci reakcie na petíciu uviedla, že stavba je umiestnená v zastavanom území Areálu snov v Mlynickej doline, nezasahuje do pôvodného prírodného prostredia a je realizovaná na už urbanizovanej ploche v zastavanom území obce.
Horolezec sa pošmykol počas hrebeňovej túry na štíte Žabí kôň, zostal visieť na lane
„Snažíme sa to objasniť, bolo to v zastavanom území obce, nemám s tým problém, vyjadriť sa má právo každý. Myslím si, že tento projekt v spolupráci s pánom Messnerom ocení až budúcnosť,“ poznamenal zástupca popradskej spoločnosti High Tatras Tower, s. r. o., Roman Antal.
Stavbu prirovnal k parížskej Eiffelovke, s výstavbou ktorej ľudia zo začiatku nesúhlasili a dnes je pýchou Francúzska.
Adrenalínová sieť a skywalk
Vyhliadková veža bude postavená hlavne z dreva a ocele, jej kapacita bude 500 osôb. Súčasťou stavby má byť okrem spomínaného múzea aj kaviareň, obchod so suvenírmi a ponúkať bude aj sezónny program. Výstup na ňu bude bezbariérový. Ambíciou projektu je sprístupniť a priblížiť výhľady aj pre tých, ktorým sú výhľady z tatranských štítov nedostupné.
Má byť aj novou príležitosťou pre už existujúcich návštevníkov tejto lokality, ktorých cieľom z rôznych dôvodov nie je vysokohorská turistika. Prostredníctvom zážitkovej prehliadky tiež predstaví tatranskú prírodu, históriu vzniku Vysokých Tatier, jedinečnú faunu a flóru Vysokých Tatier a zapojí návštevníkov do environmentálnej výchovy.
Súčasťou veže budú atrakcie vysunuté do voľného priestoru, najväčšia a najvyššie umiestnená adrenalínová sieť a takzvaný skywalk vo výške takmer 50 metrov, ponúkne aj niekoľko atrakcií pre deti. Investor financuje výstavbu z vlastných a úverových zdrojov, pričom presnú sumu Antal uviesť odmietol, ide podľa neho o internú záležitosť spoločnosti.