Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský by mal zostať na čele slovenskej cirkvi aj ďalšie obdobie. V pondelok si biskupi zvolia nového predsedu Konferencie biskupov Slovenska. Zvolenský stál na jej čele dve obdobia a mal by zostať aj tretie. Prečo? Pretože žiadnemu biskupovi, či ich predsedovi sa nepodarilo zjednotiť politikov rôznych strán na hodnotovej téme, ktorou manželstvo nepochybne je. Podarilo sa to až cirkvi pod vedením Stanislava Zvolenského. Na mysli mám zmenu legislatívy. A to tej najvyššej. Politici na základe vôle veriaceho ľudu zmenili ústavu a zakotvili v nej manželstvo muža a ženy, aj keď európsky trend je celkom iný. Zásluhu má na práve Zvolenský, ktorý síce nevyniká darom reči, ale diplomatom nesporne je. Veď pri novele ústavy sa zjednotili vládni i opoziční predstavitelia. Bývalí komunisti i kresťanskí demokrati. Zmena ústavy sa dosiahla bez toho, aby cirkev bola niektorej politickej strane niečo dlžná. Podpora zmien celým spektrom zachováva autonómnosť cirkvi, ktorá nemusí byť pred voľbami postavená pred dilemu, ktorej strane vyjadriť podporu.
Zmeny v ústave by nebolo bez Národného pochodu za život. Prvý sa konal pred dvomi rokmi v Košiciach. Bez odvahy biskupov na čele so Zvolenským by sa pochod nekonal. Skeptici odhadovali účasť na pár tisícok. Napokon do metropoly východného Slovenska prišlo približne 80 000 ľudí. V nedeľu je pripravený druhý pochod. Opäť napriek skeptikom, ktorí tvrdia, že pochod v hlavnom meste nemôže dosiahnuť košické počty. Na niektoré rozhodnutia treba odvahu. Tá Zvolenskému zdá sa nechýba.
Dôkazom odvahy súčasného predsedu konferencie biskupov je aj jeho postoj k Židom. Vzťahy katolíckej cirkvi a Židov sú stále poznačené na Slovensku obdobím druhej svetovej vojny. Bratislavský arcibiskup nedávno povedal, že vzájomné vzťahy sú poznačené predsudkami. Podľa neho židovská náboženská obec a jej členovia predstavujú veľké náboženské a kultúrne bohatstvo. Na takéto slová od katolíckeho hierarchu sme neboli zvyknutí. Zvolenský išiel však ešte ďalej. Ako prvý predstaviteľ Konferencie biskupov Slovenska sa zúčastnil na spomienke na prijatie Židovského kódexu pri bratislavskom pamätníku holocaustu. „Katolícka cirkev na Slovensku sa díva na túto mimoriadne bolestnú časť svojich dejín pohľadom, ku ktorému nás vedie duch Svätého písma.. pre cirkev aj pre cirkev na Slovensku je dôležité prehlbovať aj vedomie o previnení, ktorými sa v minulosti synovia a dcéry vzdialili od ducha Ježiša Krista a posolstva evanjelia…,“ povedal vtedy Zvolenský, podľa ktorého nikdy nesmieme konať tak, aby sme voči iným ľuďom vyvolali nenávisť, lebo od nenávisti k násiliu je veľmi blízko.
Má arcibiskup Zvolenský chyby? Samozrejme. Mnohí kritici by medzi ne započítali napríklad odvolanie trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Môžem súhlasiť, ale s jedným silným ale. Zvolenský nezvládol túto kauzu mediálne, nie osobnostne. Rozhodnutie odvolať Bezáka potvrdili dvaja pápeži a naposledy aj vatikánsky štátny sekretariát. Zvolenský však naozaj mohol postupovať inak aspoň pri komunikovaní kauzy. Mal sa vtedy sám postaviť pred médiá, pretože jeho absencia v mediálnom priestore vyvolávala dojem, že má na kauze svoj podiel. Mohol tiež vyjadriť hneď v prvých chvíľach ľútosť nad odvolaním. Mohol sa s Bezákom stretnúť pred médiami a podať mu ruku. Mohol možno ešte viac, preto jeho najväčšou chybou je akási mediálna bezzubosť. No to nie je chyba, ktorá by ho mala diskvalifikovať, aby ako predseda slovenských biskupov pokračoval ďalšie tri roky.
Od rozrobenej roboty sa neuteká. Arcibiskup Zvolenský by mal dokončiť, či mal by byť poverený dokončiť, to, čo začalo za jeho predsedníctva. Najbližšie má pred sebou dve ťažké výzvy. Napriek silným mediálnym, politickým a spoločenským tlakom zjednotiť a utužiť Slovensko vo viere v rodinu podľa záverov synody, na ktorej slovenskú cirkev zastupuje. No a musí vyriešiť aj problémy katolíckej univerzity, ktoré by nemali skončiť ako horúci zemiak prehadzovaný z jednej ruky do druhej. Obe výzvy sú pálčivé. Bolo by ľahšie prepustiť ich inému. Zvolenský doteraz nejedno verejné pálenie ustál. Mal by mať príležitosť potvrdiť tichý, ale rozhodný smer, ktorý nastavil. Mal by v dlhodobej perspektíve vyvrátiť pochybnosti o tom, že mu chýba odvaha, alebo chlapská pevnosť, ktoré by sa ľahšie čítali z veľkých slov. Tie však on zanovito odmieta.
Radovan Pavlík