Jednoznačným porazeným v sobotňajších regionálnych volieb je strana Smer. Tá utŕžila debakel vo voľbách predsedov i poslancov krajov. Strana prišla o županov v Žiline, Prešove, Košiciach, svojím spôsobom aj v Trnave a nezískala nič v Bratislave. Je to dôsledok toho, že roky stranu ťahá jediný muž. Robert Fico. Iní z vedenia strany sa k nemu nedokážu priblížiť a nie sú ani jeho tieňom. Fico je však už opozeraný. Ľudom útoky na opozíciu, médiá a sociálne balíčky pri kauzách, v ktorých ide o milióny, už nestačia. Voliči Smeru ukázali v týchto voľbách výstražný prst. Nie prvýkrát, ale tretí. Smer sa však ani po prezidentských a ani po posledných parlamentných voľbách nespamätal.
Ak nechce Smer skončiť ako HZDS, alebo SDKÚ, musí urobiť veľkú obmenu regionálnych funkcionárov, ale k zmenám musí nevyhnutne prikročiť aj na čele strany minimálne na postoch podpredsedov. Smer by mal tiež pristúpiť k personálnym zmenám vo vláde a vedení parlamentu. Ak chce strana zastaviť pád, musí tiež razantne presadzovať svoj program, ktorý však musí byť pre ľudí. Výstavba diaľnic nemôže byť len rétorickým cvičením. Zvyšovanie minimálnej mzdy už nestačí. Treba, aby ako tému ľavicová strana vytiahla dôchodkový vek.
Nešťastnou sa ukázala kandidatúra podpredsedu strany Juraja Blanára v Žiline, na čo upozorňoval už pred rokom Martin Glváč. Porážka podpredsedu strany v regionálnych voľbách totiž ťahá dole nielen kandidáta, ale aj celý Smer. Na druhej strane sám Blanár nedokázal získať podporu od koaličnej strany SNS a vládneho poslanca z Oravy Igora Janckulíka. Do boja proti nemu vytiahli bývalí smeráci Marián Murín a Anton Martvoň. Blanár už skrátka viac rozdeľoval ako spájal.
Ficovi nepomohol ani špeciálny mediálny tím. Ten nedokáže reagovať na prepad hlasov. Zišiel by sa mu skôr strategický tím, ktorý by pripravil novú stratégiu, personálne zmeny a nový program.
Vo voľbách však prehrala aj celá vládna koalícia. Ak by sa dokázala spojiť, zrejme by jej kandidátov spojené opozičné sily neporazili. Dôkazom toho sú voľby v Nitre a Trenčíne, kde obhájili posty Milan Belica a Jaroslav Baška.
Porážku utrpela aj Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko. Tá nedokázala odolať v Banskej Bystrici tlaku všetkých proti jednému. O to väčšiu zodpovednosť nesie Ján Lunter. Ak jeho županstvo sa nevydarí, teda funkciu zvládať nebude, Kotleba, alebo niekto jemu podobný sa o päť rokov môže do funkcie vrátiť.
Vo voľbách prehrali aj všetky agentúry, ktoré pravidelne robia prieskumy verejnej mienky zamerané na voľby. Buď by s tým mali prestať, lebo to len fušujú, alebo ľudia by si mali uvedomiť, že prieskumy nemajú žiadny význam a hodnotu. Agentúry dokázali ako tak predpovedať dramatický súboj v Žiline, ktorý sa vlastne ani nekonal a vyšlo im víťazstvo Luntera. Inde to boli v podaní agentúr samé bludy.
Víťazom vo voľbách sú jednoznačne nezávislí kandidáti. Zaujímavé však je, že väčšina z nich bola v minulosti členom nejakej politickej strany, či hnutia. Nezávislí obsadia tretinu poslaneckých kresiel, môžu teda ukázať, ako sa dokážu dohodnúť na smerovaní krajov.
Víťazom volieb predsedov krajov sa jednoznačne stalo OĽaNO, ktoré ich má troch. V Trnave, v Žiline a v Košiciach. Navyše z OĽaNO vzišla prvá žena županka vôbec. To je cenné. Z tohto pohľadu je neúspešnou SaS, ktorej radosť urobil len Juraj Droba v Bratislave. Renáta Kaščáková na Bašku v Trenčíne nemala a Martin Klus sa v Bystrici pre dobro veci vzdal.
Za víťaza volieb sa môže považovať aj KDH a Alojz Hlina. Post župana pre hnutie získal po rokoch v čase, keď je mimo parlamentu. Hlinu môžu mnohí považovať za kontroverzného, ale robí to, čo predseda mimoparlamentnej strany má robiť. Neustále je v teréne medzi ľuďmi. Permanentne hľadá témy, ktorými by zaujal. KDH vtiahol do širokej koalície, aj keď to nebolo jednoduché. A napokon ponúkol v Prešovskom kraji aj vhodného kandidáta. Ak tak bude pokračovať ďalej, kresťanskí demokrati nemusia zostať pred bránami národnej rady.
Radovan Pavlík