BRATISLAVA 21. júna (WebNoviny.sk) – Hnutie Sme rodina je proti prijatiu dohody o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (TTIP) v jej súčasnej podobe. Na brífingu to uviedol predseda hnutia Boris Kollár.
Ako ďalej konštatoval, o prijatí či neprijatí by mali rozhodnúť národné parlamenty členských štátov EÚ, pričom ich rozhodnutiu by malo predchádzať referendum o tejto otázke. Podľa Kollára by o tom nemala rozhodovať Európska komisia. „Máme indície, že zase to chcú prehodiť na Európsku komisiu,“ povedal.
Výzva Kollára pre ostatné politické strany
Zásadným problémom TTIP sú podľa hnutia arbitrážne súdy, ktoré by mohli rozhodovať v sporoch medzi korporáciami a štátmi. Podľa Kollára tak v každom súdnom procese nebudú rozhodovať súdne dvory v EÚ alebo v USA ale arbitrážne súdy, ktoré si určia napríklad súkromné firmy. Kollár zároveň vyzval ostatné politické strany, aby sa vyjadrili k téme TTIP a zaujali k nej jasný postoj.
„My časť našej suverenity prenecháme arbitrážnym súdom, ktoré sú mimo právomocí členského štátu. A do veľkej miery sú tieto arbitrážne súdy ovplyvňované medzinárodnými koncernami,“ uviedol podpredseda hnutia Dušan Doliak. Podľa neho tiež vzrastie počet korporácií, ktoré sa budú môcť so štátmi súdiť. „Táto zmluva hovorí o tom, že tieto nadnárodné korporácie budú povýšené nad ústavu a nad zákony jednotlivých členských štátov EÚ a Ameriky,“ dodal Kollár.
TTIP podľa Kollára prinesie Slovensku len veľký problém
Podľa neho TTIP neprinesie Slovensku nič, len veľký problém. „Tie výnosy alebo plusy z toho sú minimálne,“ pokračoval. „Táto zmluva chráni nadnárodné korporácie a koncerny. Nie našich ľudí. My odovzdávame kompetencie, toto sú vážne veci,“ upozornil Kollár.
Ďalším problémom zmluvy je jej utajenosť. „My nemáme možnosť sa k tomu vyjadriť,“ dodal. Kollár tiež tvrdí, že prijatie zmluvy povedie k veľkým stratám v oblasti pracovných miest a pracovných príležitostí.
Medzi ďalšie problémy, ktoré podľa hnutia zmluva prinesie, patrí napríklad príchod zahraničných poisťovní, ktoré by mali nižšie sadzby, problém potravinovej sebestačnosti európskych štátov, geneticky modifikované potraviny, či odlišné štandardy USA a Európy v kozmetickom priemysle. Problémom by mala byť aj ochrana súkromia a ochrana dát.
