Nový líder mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár môže byť úspešnejší ako jeho predchodca Juraj Hipš, na samostatný vstup strany do parlamentu to však nebude. Pre agentúru SITA to povedal sociológ Pavel Haulík. Predpokladá, že nakoniec dôjde k zlúčeniu Spolu s Progresívnym Slovenskom (PS) alebo pôjdu tieto strany do koalície.
„V tejto časti politického spektra je príliš široká ponuka. Dôvod, prečo meniť preferencie, nevidím. Pán Kollár nie je natoľko komunikatívne zdatný z pohľadu získavania voličov, že by mohol urobiť nejaký veľký prelom,“ zhodnotil sociológ.
Nezaradený poslanec parlamentu a primátor Hlohovca Kollár sa stal novým predsedom Spolu v sobotu 25. septembra. Presadzuje líniu nespájania sa s PS a tú osobitným hlasovaním potvrdili aj delegáti snemu Spolu.
Konzervativizmus – liberalizmus
Kollár sa ešte pred snemom pre agentúru SITA vyjadril, že Spolu vníma ako nesocialistickú, neetatistickú stranu a predsedníčka PS Irena Bihariová rámcuje svoju stranu ľavicovo. Podľa Haulíka však neetatistická stredopravá strana nemá šancu na päť percent.
Kollár tiež hovoril, že na politickej scéne je približne päť až 15 percent stredopravých voličov klasickej strednej triedy, ktorí nemajú politické zastúpenie. Haulík hovorí, že to nie sú voľní voliči a bude záležať, ako sa budú hýbať iné politické strany.
„Projekt PS sa môže zdať ako príliš ľavicový, ale v slovenských pomeroch to dnes nehrá až takú rolu. Dnes je základná deliaca čiara konzervativizmus – liberalizmus, ak si odmyslím iné nepolitologické kategórie,“ mienil Haulík. Podľa neho v súčasnosti aj tie subjekty, ktoré sú vo vládnej koalícii, nespĺňajú parametre politických strán. „Sú to veľmi zvláštne zoskupenia a spôsob ich robenia politiky sa viac podobá na reality šou ako na normálnu politickú stranu,“ doplnil.
Dlhodobejšie dopady covidovej krízy
Sociológ sa domnieva, že môžu nastať veľké pohyby a ako má dnes problémy strana Za ľudí, tak tie môžu postihnúť aj ďalšie strany najmä vtedy, ak budú pokračovať koaličné alebo vnútrostranícke konflikty.
V tejto súvislosti Haulík spomenul dlhodobejšie dopady covidovej krízy okolo cien energií či potravín, ktoré bude mať podľa neho koalícia problém odkomunikovať. „Nemám silné presvedčenie o tom, či bude Spolu tým subjektom, ktorý by mohol z toho ťažiť,“ doplnil Haulík.
Sociológ poukázal na to, že voliči majú problém sa zorientovať v množstve politických strán a v tom, čo reálne ponúkajú „Voliči nemajú chuť piplať sa v detailoch. Tam treba nejakú skratku, čím osloviť voliča. Pokiaľ sa bude Spolu spoliehať len na voličov, ktorí majú jasnú predstavu, akú stranu by chceli voliť, tak na tých päť percent to nie je,“ dodal sociológ.
V septembrovom prieskume agentúry Focus pre reláciu Na telo televízie Markíza dosiahla strana Spolu podporu 1,1 percenta. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala v koalícii s PS. Spoločne získali 6,96 percenta hlasov. Potrebovali získať aspoň 7 percent. Chýbalo im 926 hlasov.