BRATISLAVA 19. novembra (WEBNOVINY) – Centrálna banka bude zrejme musieť prerobiť svoju analýzu efektívnosti, ktorú vypracovala pre parlamentný finančný výbor. Podľa šéfa výboru Jozefa Kollára totiž materiál, ktorý predložila Národná banka Slovenska, neodpovedá na otázky, ktoré poslancov zaujímali. A to najmä, či má centrálna banka priestor zefektívniť svoju činnosť. Navyše predložená analýza podľa Kollára vyzerá tak, ako by poslanci svojou žiadosťou podľa banky siahli na jej nezávislosť. Na niektorom z ďalších rokovaní finančného výboru by tak jeho členovia mali hlasovať o vrátení analýzy centrálnej banke na dopracovanie so žiadosťou o konkrétne údaje o porovnania.
Národná banka Slovenska v analýze skonštatovala, že znižovanie počtu zamestnancov a nákladov by bolo možné iba odčlenením činností na iné inštitúcie, čo by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu. Podľa Kollára sa to však z dát, grafov a porovnaní, ktoré banka v analýze uviedla, nedá potvrdiť. Namiesto toho však prvé dve strany analýzy informovala o jej nezávislosti a právnom postavení v rámci eurozóny. „Mne je to naozaj veľmi ľúto, že Národná banka Slovenska pochopila žiadosť výboru o analýzu ako útok na svoju nezávislosť. Táto štúdia neukázala dobrú vôľu. Táto štúdia je prejavom vzdoru centrálnej banky,“ povedal na štvrtkovom rokovaní výboru Kollár.
Viceguvernér Národnej banky Slovenska Viliam Ostrožlík však tieto obvinenia na adresu centrálnej banky odmieta. Tvrdí, že banka sa štúdiu snažila vypracovať zodpovedne a chceli len komplexne informovať o rámcovom právnom postavení Národnej banky Slovenska ako súčasti eurozóny. „Vôbec sme to nepovažovali za nejaký útok,“ povedal viceguvernér. Problémom však podľa neho je, že centrálne banky a ich štruktúry sú v eurozóne neporovnateľné. Národná banka Slovenska plní totiž napríklad aj funkciu integrovaného dohľadu, čo viaceré ostatné centrálne banky nemajú. Problémom pri zostavovaní analýzy je však aj fakt, že centrálna banka narába s dôvernými informáciami a množstvo vecí musí pri ich zverejňovaní konzultovať s Európskou centrálnou bankou. Či tak bude aj prípadná prerobená analýza konkrétnejšia, je otázne.
Ostrožlík pritom zdôraznil aj skutočnosť, že Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet a hospodári s vlastnými zdrojmi. Podľa Kollára to však neznamená, že sa nemusí správať efektívne. „Je úplne jasné, že nie ste napojení na verejné zdroje, z toho ale nevyplýva, že by ste sa nemali zapodievať tým, ako efektívne alebo neefektívne pracujete,“ povedal. Fakt je však ten, že slovenská centrálna banka bude vysporiadavať svoje straty z minulosti poriadne dlho, aj to za podmienky, že bude v budúcnosti vykazovať zisky. Podľa Ostrožlíka však nik Národnú banku Slovenska nenúti a nezavádza jej povinnosť mať kladné vlastné imanie a rovnako nie je potrebné prijímať ani akékoľvek opatrenia na úrovni štátu.
Národná banka Slovenska v analýze, ktorú predložila výboru, tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Znižovanie počtu zamestnancov a nákladov centrálnej banky by bolo možné iba odčlenením činností na iné inštitúcie SR, čo by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu. „Na základe analýzy možno konštatovať, že NBS zastrešuje najširší rozsah funkcií centrálnych bánk, vrátane integrovaného dohľadu nad celým finančným trhom ako jediná centrálna banka v eurozóne, a to s primeraným počtom zamestnancov,“ uvádza sa v záveroch analýzy.
Centrálna banka podľa analýzy zamestnávala ku koncu vlaňajška 1 083 pracovníkov a na svoju prevádzku ročne vynakladá okolo 70 mil. eur, čo v absolútnych hodnotách predstavuje piatu najnižšiu pozíciu v eurozóne. V priemerných prevádzkových nákladoch na zamestnanca v objeme 64 tis. eur je Národná banka Slovenska druhá najnižšie nákladová národná centrálna banka v eurosystéme. Podľa počtu zamestnancov zaujíma Národná banka Slovenska ôsme miesto v eurozóne.
V rámci Eurosystému podľa Národnej banky Slovenska neexistuje jednotná metodika hodnotenia efektívnosti a produktivity práce centrálnej banky ani jednotný hodnotiaci model centrálnej banky či centrálnej banky eurozóny. Národná banka Slovenska začne od 1. januára 2011 aplikovať vyššiu úroveň riadenia nákladov, kde sa očakáva optimalizácia a ďalšie zefektívnenie činnosti banky.