O kolaterál žiadalo iba Fínsko
Na rokovaní ministrov financií eurozóny pritom podľa ministra financií o takýto kolaterál žiadalo iba Fínsko, 14 krajín ho už odmietlo. Minister zatiaľ čaká na mandát, ktorý dostane od vládneho kabinetu.
Nevýhody kolaterálu
Podľa Mikloša najväčšou nevýhodou konštrukcie kolaterálu je to, že krajina, ktorá si ho uplatní, bude musieť do nového eurovalu, teda Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), splatiť celý kapitál už v prvom roku, teda v roku 2013 a nie v piatich tranžiach, ako to dohodli lídri krajín eurozóny.
Okrem toho je kolaterálom pokrytých len 20 % pohľadávky, krajina, ktorá ho uplatní, stratí nárok na výnosy z garancií alebo pôžičky. Navyše bude kolaterál zmrazený po dobu trvania pôžičky, teda minimálne 15 a maximálne 30 rokov.
Lepšie podmienky sa vyrokovať nedali
Podmienka možnosti kolaterálu, ktorú požadovalo aj Slovensko, tak bola podľa Mikloša naplnená. Tvrdí však, že lepšie sa jeho podmienky vyrokovať nedali. Dôvodom je obmedzený objem majetku, ktorý ako kolaterál môžu Gréci ponúknuť. Podstatná časť lukratívneho majetku je totiž súčasťou ambiciózneho privatizačného plánu a preto súčasťou kolaterálu byť nemôže. Navyše kolaterál nemohol byť postavený silnejšie ani z právneho hľadiska. „Ak by noví veritelia dostali silné kolaterály, tak by to poškodzovalo veriteľov starých, ktorí by mohli takýto systém kolaterálu právne napadnúť a spochybniť. Preto musel byť kolaterál veľmi obmedzený a nie veľmi výhodný,“ dodal Mikloš.