Najviac vysokoškolákov by v septembrových parlamentných voľbách volilo Progresívne Slovensko, nasledujú strany SaS a Hlas-SD. Progresívne Slovensko by volil každý tretí študent vysokej školy. Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo KDH aj Smer-SSD.
Informuje o tom v tlačovej správe Jozef Gašparík, spoluzakladateľ portálu Praxuj.sk, podľa ktorého to vplýva z prieskumu vysokoškolského portálu Praxuj.sk na vzorke 756 študentov štrnástich najväčších verejných vysokých škôl na Slovensku. Prieskum bol realizovaný v období od 26. mája do 11. júna.
Mimo parlamentu aj Sme rodina
Prieskum zisťoval od respondentov odpoveď na otázku: „Ktorú stranu by ste volili v najbližších parlamentných voľbách?“ Odpovede naznačujú silnú podporu Progresívneho Slovenska, ktoré by v septembrových voľbách podporilo 35,6 percenta študentov. Nasleduje SaS, ktorú by volilo 6,4 percenta a Hlas-SD na úrovni 5,6 percenta.
Úradníckej vláde Ľudovíta Ódora dôveruje 34 percent ľudí, v miere nedôvery je na tom lepšie než minulé vlády
Do parlamentu by sa nedostalo KDH so ziskom 3,5 percenta a rovnako Smer-SSD na úrovni 3,5 percenta. Sme rodina by získala 2,7 percenta, Aliancia 2,0 percentá a OĽaNO 1,9 percenta. Demokratov by volilo 1,7 percenta vysokoškolákov. Ostatné strany sa nachádzajú pod úrovňou 1,2 percenta.
Druhá voľba vysokoškolákov
Približne každý štvrtý vysokoškolák (25,1 percenta) zatiaľ nie je rozhodnutý a približne 6 percent deklaruje, že sa na voľbách nezúčastní.
Druhá otázka smerovala k zisteniu odpovede na otázku: „Ktorú stranu by ste volili v najbližších parlamentných voľbách, ak by vaša prvá voľba nekandidovala?“ V prípade, že by sa študenti museli zriecť svojej prvej voľby, voľby by vyhrala SaS so ziskom 14,8 percenta.
Nasledovalo by Progresívne Slovensko s 8,1 percenta, Smer-SSD s 3,7 percentami, Hlas-SD s 3,6 percentami, Demokrati s 3,5 percentami, Jablko s 2,8 percentami a OĽaNO s 2,8 percentami.
KDH by si ako svoju druhú voľbu vybralo 2,3 percenta vysokoškolákov, Za ľudí 1,9 percenta a stranu Sme rodina 1,6 percenta. Ostatné strany by sa nachádzali pod úrovňou 1,3 percenta. Stúpol by i počet nerozhodnutých na úroveň 37,4 percenta, a tiež tých, ktorí by nešli voliť vôbec na úroveň približne osem percent.
