BRATISLAVA 2. júna (WEBNOVINY) – Po zmenách v súdnictve ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) presadila aj nové pravidlá pre prokuratúru.
Koalícia jej dnes v parlamente 76 hlasmi schválila novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa zavádzajú výberové konania na miesta prokurátorov, zverejňovanie uznesení prokuratúry či zrušenie inštitútu právnych čakateľov.
Koaliční poslanci do textu zapracovali viacero zmien, tie však podľa Žitňanskej novelu vylepšujú a nemenia jej hlavný cieľ, ktorým je sprístupnenie činnosti prokuratúry verejnej kontrole.
Na internete sa budú zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátorov, ktorými sa skončilo trestné stíhanie, a rozhodnutia disciplinárnych komisií. Ďalšie uznesenia prokurátorov sa budú sprístupňovať na základe žiadosti. „Zverejnenie prioritne prispeje k transparentnejšiemu rozhodovaniu prokuratúry, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom pôsobnosti prokuratúry a kontrola zo strany verejnosti,“ tvrdia autori novely. Aby nebolo ohrozené trestné konanie alebo práva osôb, je v zákone výnimka na nezverejňovanie a nesprístupňovanie niektorých rozhodnutí a informácií.
Hlavné zmeny:
*Verejné výberové konanie
*Rozhodnutia prokuratúry budú na internete
*O miesto šéfa GP sa bude môcť uchádzať iba raz
*Zánik inštitútu právnych čakateľov prokuratúry
*Novela znemožňuje ukladanie tzv. negatívnych pokynov
Zmeny na generálnej prokuratúre SR
Prokurátorov už nebude vymenúvať generálny prokurátor, ale budú sa vyberať prostredníctvom výberových konaní. V šesťčlennej výberovej komisii budú traja ľudia za prokuratúru a traja za parlament. Žrebovať sa budú na polročné obdobie z databázy, do ktorej bude Národná rada SR aj Rada prokurátorov na tri roky voliť po ôsmich kandidátoch. Na rozdiel od pôvodného návrhu tak rezort spravodlivosti v komisii nebude mať zástupcov. Výberové konania budú vždy verejné. Jedinou výnimkou pre obsadzovanie miesta prokurátora bez výberového konania bude preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho alebo toho istého stupňa.
Po novom sa budú cez výberové konanie vyberať aj vedúci, teda okresní a krajskí prokurátori a ich námestníci. Súčasne sa pre nich zavádza päťročné funkčné obdobie.
Okrem toho sa má pre nich zaviesť možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, miesto generálneho prokurátora však ten istý človek nebude môcť zastávať opakovane.
Toto pravidlo však platí len do budúcnosti, bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka teda kandidovať môže aj podľa nového znenia zákona. Rovnaké pravidlá budú platiť aj pre špeciálneho prokurátora. Ten zároveň bude námestníkom generálneho prokurátora.
Na rozdiel od pôvodného návrhu nebude záväzné stanoviská vydávať minister spravodlivosti, ale generálny prokurátor na základe stanoviska komisie zloženej z troch zástupcov prokuratúry a troch zástupcov ministra spravodlivosti. Žitňanská ustúpila aj pri odvolaniach voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie, podľa schváleného znenia o nich bude rozhodovať súd, nie odvolacia disciplinárna komisia. Poslanci tiež rozšírili možnosti, keď môže dať parlament prezidentovi návrh na odvolanie generálneho prokurátora o prípad, keď bude generálny prokurátor v disciplinárnom konaní uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia.
„Negatívny pokyn“ skončil
Novela tiež znemožňuje ukladanie tzv. negatívnych pokynov. Nadriadený prokurátor tak už nebude môcť prikázať podriadenému prokurátorovi, aby nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpil na prejednanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, nepodal obžalobu alebo nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Odňatie veci bude musieť nadriadený prokurátor písomne odôvodniť a zverejniť.
Nové znenie ruší inštitút právnych čakateľov prokuratúry, čakatelia sa stanú asistentmi prokurátorov, čo je nový inštitút, ktorý má vytvoriť predpoklady pre odbremenenie prokurátorov od vykonávania jednoduchých procesných úkonov.
„Zavedenie asistentov prokuratúry súčasne zodpovedá požiadavke na otvorenie výberových konaní na funkciu prokurátora, kde by doterajší systém ich obsadzovania, ktorý preferuje právneho čakateľa prokuratúry, neobstál,“ uvádza sa v návrhu.
Voči novele mali pred schválením zásadné výhrady viaceré prokurátorské organizácie, opozícia, Najvyšší súd SR pod vedením Štefana Harabina aj Generálna prokuratúra SR. Opozícia tvrdí, že koalícia si chce uzurpovať právo rozhodovať o tom, kto bude prokurátorom.
Prokurátori z krajských prokuratúr v Bratislave, Košiciach a Trenčíne sa obávajú, že nové znenie zákona umožní zneužívanie prokuratúry na politické ciele, výhrady majú aj prešovskí prokurátori. Trnka na margo novely vyhlásil, že návrh popiera samostatnosť prokuratúry a funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. V osobnom liste Žitňanskú upozornil, že prokuratúra nie je štátnym zastupiteľstvom. Ak novelu podpíše prezident Ivan Gašparovič, účinná bude od 1. augusta 2011.