Mladí ľudia väčšinou zvažujú pri rozhodovaní o založení vlastnej rodiny viacero faktorov. Od ekonomických až po osobné.
Podľa nového výskumu sa na zozname čoraz častejšie objavuje aj ďalší bod. Je ním klimatická zmena a jej dopad na svet, v ktorom budú deti vyrastať.
Dôležitý faktor
Štúdiu viedla Sabrina Helm z americkej University of Arizona. Ako uviedla, pre mnohých ľudí je otázka či mať alebo nemať deti jednou z najzložitejších, s akou sa v živote musia vysporiadať.
„Ak máte obavy, ako bude vyzerať budúcnosť v dôsledku zmeny podnebia, ovplyvní to aj toto veľmi dôležité rozhodnutie vo vašom živote,“ povedala.
Vedkyňa chcela spolu s kolegami lepšie porozumieť špecifickým dôvodom spojeným so zmenou klímy a rozhodovaním o založení rodiny.
Očkovať treba aj mladých ľudí. Protilátky po prekonaní COVID-19 ich nemusia dostatočne chrániť
Najskôr začali analyzovať online komentáre na zverejnené články, ktoré sa týkajú mladých ľudí a ich postojoch k rodine a klimatickej zmene.
Potom vyčlenili ľudí vo veku od 18 do 35 rokov, ktorí tvrdia, že klimatická zmena hrá dôležitú úlohu v ich postoji k vlastným deťom. Následne diskutovali a analyzovali s 24 respondentmi o ich konkrétnych obavách.
Najčastejšie dôvody
V závere, ktorý publikovali v žurnále Population and Environment, identifikovali tri hlavné témy, ktoré sa objavili v online komentároch aj počas rozhovorov.
Prvou z nich je nadmerná spotreba. Podľa Helm to bola najčastejšia obava, akú ľudia uvádzali. Takmer všetci povedali, že sa obávajú, aký vplyv by mali deti na klimatickú zmenu cez zvýšenú uhlíkovú stopu a nadmerné využívanie zdrojov, ktoré by v budúcnosti mohli byť vzácnejšie ako jedlo a voda.
Športom k zdraviu? Sponzormi športových klubov sú často najväčší znečisťovatelia
Druhou témou je preľudnenie. Prevládala v online komentároch a často sa objavila aj v rozhovoroch s ľuďmi. Niektorí respondenti vyhlásili, že mať viac ako dve deti by znamenalo problém a je to dokonca sebecké, pretože by tak už „nehradili len seba a svojho partnera“.
Niektorí považujú za riešenie problému adopciu, o ktorej podľa Helm uvažujú ako o „alternatíve s menšou uhlíkovou stopou“.
Neistá budúcnosť
Tretím dôvodom je neistá budúcnosť. Online respondenti i vybraná vzorka často tvrdili, že sa obávajú skazy planéty v prípade, že nedostaneme klimatickú zmenu pod kontrolu.
Mnohí vyhlásili, že by sa cítili vinní, alebo by konali po morálnej a etickej stránke nesprávne, ak by priviedli dieťa na svet s tak neistou budúcnosťou.
Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?
Autori uviedli, že perspektívu zlej budúcnosti vyvažovali názory z opačného pohľadu. Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí vidia v narodení dieťaťa nádej na lepšiu budúcnosť planéty.
Tvrdia, že budúce generácie prispejú k ochrane životného prostredia zvyšovaním povedomia a zavádzaním nových opatrení. „Majú nádej, že ďalšie generácie to zvládnu a budú robiť veci lepšie. To však predstavuje pre malé deti veľké bremeno,“ povedala Helm.
Nevypočuté obavy
Pochopenie, ako klimatická zmena vplýva na rozhodovanie o založení rodiny je súčasťou väčšej štúdie, v rámci ktorej sa chce tím zamerať na to, ako zmena podnebia celkovo vplýva na psychickú a emočnú oblasť jednotlivcov.
Už teraz vedia povedať, že strach z klimatickej zmeny narastá, a to najmä u mladých ľudí.
„Keď k tomu pridáte veľmi náročné rozhodnutie o vlastných deťoch, stáva sa z toho dôležitá téma z pohľadu verejného zdravia. To všetko sa viaže k závažnému problému, a síce, aký má klimatická zmena dopad na ľudí mimo poveternostných zmien,“ vysvetlila.
V niektorých regiónoch sveta nebude možné žiť. Teploty ohrozia až polovicu populácie
Podľa vedcov množstvo respondentov vyhlásilo, že ich hnevá a frustruje, že ich obavy neberú členovia ich rodiny a priatelia vážne.
Skôr im tvrdia, že zmenia svoj názor na deti, keď budú starší alebo stretnú toho pravého partnera. „Stále sa stretávame s tým, že už len rozprávať sa o tejto téme je tabu. Myslím si, že tu chýbala možnosť o tom hovoriť a vypočuť si aj hlasy iných ľudí. Možno v tom pomôže táto štúdia,“ povedala Helm.