Ešte pred pár rokmi by to znelo ako sci-fi. Predstava, že emisie oxidu uhličitého, ktoré dnes otepľujú planétu, by sa dali „uložiť“ do pôdy pod našimi nohami, pôsobila skôr ako sen než reálne riešenie. Dnes však vedci, farmári aj technologické firmy hovoria jasne: pôda sa môže stať jedným z najväčších spojencov v boji proti klimatickej zmene.
A práve poľnohospodárstvo, ktoré je často kritizované za svoj vplyv na životné prostredie, má v rukách nečakaný tromf.
Poľnohospodárstvo, problém aj príležitosť zároveň
Podľa odborníkov sa poľnohospodárstvo podieľa približne na štvrtine svetových emisií skleníkových plynov. V Európe tvorí asi 12 percent všetkých emisií. Je to paradox: sektor, ktorý nás živí, zároveň prispieva k zmenám klímy, ktoré ohrozujú jeho vlastnú budúcnosť.
Suchá, extrémne horúčavy, vyčerpaná pôda, nepredvídateľné zrážky. Farmári po celej Európe dnes cítia, že klíma už nie je stabilná. A práve preto sa čoraz viac hovorí o riešení, ktoré spája ekológiu s ekonomikou: o zachytávaní uhlíka v pôde.
Keď pôda funguje ako „trezor“ na uhlík
Proces, ktorý odborníci nazývajú sekvestrácia uhlíka, znamená jednoduchú vec: odoberanie CO₂ z atmosféry a jeho dlhodobé ukladanie. V prípade poľnohospodárstva ide najmä o to, aby rastliny počas fotosyntézy viazali uhlík a ten sa následne ukladal v pôde vo forme organickej hmoty.
Takto vzniká prirodzený „uhlíkový sklad“, ktorý má viacero výhod. Nielenže pomáha znižovať emisie, ale zároveň zlepšuje štruktúru pôdy, jej schopnosť zadržiavať vodu a dostupnosť živín.
Podľa odborných odhadov by pôda dokázala ročne zachytiť až 8,6 gigatony CO₂. To predstavuje približne tri percentá svetových emisií. Možno sa to zdá málo, no v globálnom meradle ide o obrovské číslo.
Štúdia odhalila 32 spoločností, ktoré tvoria polovicu globálnych emisií CO₂
Regeneratívne poľnohospodárstvo, návrat k zdravým koreňom
Kľúčom k úspechu je takzvané regeneratívne poľnohospodárstvo. Ide o súbor postupov, ktoré podporujú prirodzené procesy v pôde. Patria sem napríklad:
- pestovanie medziplodín,
- obmedzenie orby,
- striedanie plodín,
- využívanie organických hnojív,
- ochrana pôdnej mikroflóry.
Cieľom nie je len produkcia potravín, ale aj obnova ekosystému pod povrchom. Živá pôda totiž dokáže viazať viac uhlíka než degradovaná.
Európsky projekt, ktorý mení pravidlá hry
Práve na tomto princípe stojí projekt AgriCapture, financovaný Európskou úniou. Jeho cieľom je pomôcť farmárom merať, plánovať a zvyšovať schopnosť pôdy zachytávať uhlík.
Projekt podporuje aj European Union a využíva dáta zo systému Copernicus, ktorý poskytuje satelitné snímky celej Európy.
Vďaka týmto údajom dokážu odborníci presne sledovať, ako sa pôda mení v čase – bez toho, aby museli neustále odoberať vzorky ručne.
Menej lopát, viac dát
Tradičný odber pôdy je zdĺhavý a drahý. Farmár musí vzorky odosielať do laboratória, čakať na výsledky a platiť za analýzy. AgriCapture tento proces výrazne zjednodušil.
Pomocou umelej inteligencie a satelitných dát vytvára digitálne mapy pôdy, ktoré ukazujú, kde má zmysel vzorky odoberať. Systém tak minimalizuje náklady a zároveň zvyšuje presnosť meraní.
Súčasťou riešenia je aj mobilná aplikácia, ktorá farmárom pomáha pri zbere údajov priamo v teréne.
Uhlíkové kredity. Nový príjem pre farmárov?
Jedným z najzaujímavejších aspektov projektu je možnosť vytvárať systém uhlíkových kreditov. Ak farmár preukáže, že jeho pôda dlhodobo viaže uhlík, môže za to získať finančnú odmenu.
Takéto kredity môžu kupovať firmy, ktoré chcú kompenzovať svoje emisie. V praxi to znamená, že farmár nielen pestuje potraviny, ale zároveň „produkuje“ aj ekologickú hodnotu.
V Spojenom kráľovstve už napríklad spoločnosť Farrington Oils využíva riešenia AgriCapture na meranie uhlíka vo vlastnej pôde a zapája sa do certifikačných schém.
Od Poľska po Portugalsko
Technológie projektu sa dnes používajú v mnohých európskych krajinách. V Poľsku pomáhajú farmárom čerpať dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. V Portugalsku a Srbsku prebiehajú pilotné uhlíkové projekty. V Británii sa platforma stala základom veľkého programu udržateľného hospodárenia.
Ukazuje sa, že nejde o experiment pre pár nadšencov, ale o riešenie s reálnym potenciálom.
Klimatická kríza nemá jedno jednoduché riešenie. Pôda však môže byť jednou z najdôležitejších častí skladačky. To, čo bolo kedysi vnímané len ako pasívny základ pre rast rastlín, sa dnes mení na aktívny nástroj ochrany planéty. Farmári sa postupne stávajú „uhlíkovými strážcami“ krajiny a technológie im v tom pomáhajú.
