Predstavte si nedeľný obed. Na tanieri nie je rezeň ani steak, ale chrumkavé cvrčky alebo larvy upravené na masle. Znie to ako provokácia? Pre mnohých Európanov určite. A predsa sa táto otázka dnes objavuje čoraz častejšie – nielen v odborných debatách, ale aj v bežných domácnostiach. Môže byť hmyz odpoveďou na klimatické zmeny, rastúce ceny potravín a globálny hlad? Alebo ide len o ďalší trend, ktorý narazí na prirodzený odpor ľudí?
Bielkovinová posadnutosť a veľký paradox
Ľudia dnes doslova naháňajú bielkoviny. Proteínové tyčinky, jogurty, smoothies, dokonca aj popcorn – všetko má byť „high protein“. Záujem o bielkoviny za posledné desaťročie dramaticky vzrástol a v roku 2025 dosiahol historické maximum. Napriek tomu jeden z najvýživnejších zdrojov bielkovín zostáva v západnej strave takmer neviditeľný: jedlý hmyz.
Paradox je zrejmý. Na jednej strane hľadáme nové, efektívne a zdravé zdroje výživy. Na druhej strane odmietame niečo, čo je bežnou súčasťou jedálnička miliárd ľudí v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike či Oceánii. Prečo?
„Je to nechutné.“ Ale prečo vlastne?
Slovo, ktoré sa pri hmyze opakuje najčastejšie, je znechutenie. Nie strach, nie nedôvera – ale silná, okamžitá emocionálna reakcia. Psychológovia hovoria, že znechutenie vzniklo ako ochranný mechanizmus. Má nás chrániť pred chorobami a potenciálne nebezpečnými látkami. Problém je, že sa dá aj „naučiť“.
V západnej kultúre je hmyz spájaný so špinou, rozkladom a chorobami. Keď ho vidíme, automaticky si predstavíme niečo, čo do úst nepatrí. Zaujímavé však je, že tieto asociácie sú kultúrne podmienené. To, čo je pre jedného nechutné, je pre iného delikatesa. Rovnako by sme sa mohli pýtať: prečo jeme vajcia, ktoré sú v podstate embryá, ale cvrčky nás odpudzujú?
Keď jedlo „vyzerá ako zviera“
Ďalším problémom je forma. Hmyz sa často konzumuje vcelku – s nohami, očami, telom. Pripomína nám, že to, čo jeme, bolo živé. V modernom potravinovom systéme sme si zvykli na anonymné kúsky mäsa, ktoré nemajú tvár ani pôvod. Kuracie prsia nevyzerajú ako kura. Steak nevyzerá ako krava. Pri hmyze sa tento komfort stráca.
Aj preto sú populárnejšie produkty, kde je hmyz spracovaný na múku alebo prášok – v tyčinkách, cestovinách či pečive. Chuť často nebýva problém. Skôr hlava.
Jeme viac, ale dostávame menej. Nenápadná zmena v potravinách, ktorú si všímame až teraz
Klimatická stopa, ktorú nemožno ignorovať
Z environmentálneho hľadiska má hmyz obrovský potenciál. Na produkciu jedného kilogramu hmyzích bielkovín treba výrazne menej vody, pôdy a krmiva než pri hovädzom alebo bravčovom mäse. Chov dobytka je jedným z hlavných zdrojov skleníkových plynov, najmä metánu, ktorý je krátkodobo extrémne škodlivý pre klímu. Navyše prispieva k odlesňovaniu a vyčerpávaniu prírodných zdrojov.
Hmyz má v porovnaní s tým oveľa nižšiu uhlíkovú stopu. Zároveň ide o kompletný proteín – obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré ľudské telo potrebuje. Z pohľadu výživy a udržateľnosti by dával zmysel.
Nie zázrak, ale jeden diel skladačky
Napriek tomu odborníci varujú pred jednoduchými riešeniami. Hmyz nie je magická náhrada mäsa, ktorá by sama o sebe vyriešila klimatickú krízu či potravinovú neistotu. Realita je zložitejšia. Väčšina chovaného hmyzu sa dnes využíva ako krmivo pre zvieratá, nie pre ľudí. Navyše sa často kŕmi rovnakými obilninami ako hospodárske zvieratá, čím sa časť environmentálnej výhody stráca.
Aj preto sa čoraz viac hovorí o kombinácii riešení: obmedzenie nadmernej konzumácie mäsa, podpora rastlinnej stravy, efektívnejšie potravinové systémy – a hmyz ako jedna z možností, nie ako povinnosť pre všetkých.
Generačná zmena môže prekvapiť
Zaujímavé je, že mladší ľudia sú voči hmyzu otvorenejší. Deti často nemajú rovnaké bariéry ako dospelí – hmyz pre nich nie je automaticky „hnusný“. Skôr zaujímavý. Ak sa s ním stretnú v neutrálnej alebo pozitívnej forme, bez nátlaku a moralizovania, odpor nemusí vôbec vzniknúť.
Zvyk je silný nástroj. To, čo dnes vyvoláva grimasy, môže byť o pár desaťročí úplne bežné. História stravovania je plná príkladov potravín, ktoré boli kedysi považované za podozrivé alebo nevhodné a dnes ich jeme bez rozmýšľania.
Tak by ste vymenili mäso za hmyz?
Úprimná odpoveď mnohých ľudí znie: nie. A to je v poriadku. Pointa celej diskusie totiž nemusí byť v tom, aby všetci prešli na cvrčky a larvy. Skôr ide o širšiu otázku: sme ochotní prehodnotiť svoje stravovacie návyky v čase klimatických zmien a globálneho tlaku na potraviny?
Hmyz nemusí byť riešením pre každého. Môže však byť súčasťou riešenia. Jedným z viacerých nástrojov, ktoré máme k dispozícii. A možno raz príde deň, keď pohľad na hmyzí burger nebude vyvolávať znechutenie, ale rovnakú zvedavosť, akú dnes cítime pri nových rastlinných alternatívach mäsa.
