Východné Nemecko čelí jednej z najväčších výziev – zabezpečeniu dostatočných zásob vody pre regióny Lužice a Berlína. Dlhoročná ťažba hnedého uhlia dramaticky narušila miestny vodný režim, čo spôsobilo, že návrat k prirodzenému cyklu môže trvať desaťročia až celé storočie, uvádza DPA.
Kedy sa prvý krát začalo ťažiť v tomto regióne?
Ťažba hnedého uhlia sa v Nemecku začala rozvíjať už v 19. storočí, najmä v dôsledku priemyselnej revolúcie, ktorá zvyšovala dopyt po energii. Regióny ako Lužica (Lausitz, Lusatia) a Porúrie sa stali centrami ťažby uhlia, čo prispelo k rýchlej industrializácii a ekonomickému rozmachu Nemecka.
Východné Nemecko, najmä oblasť Lužice, sa po druhej svetovej vojne stalo kľúčovým miestom pre ťažbu hnedého uhlia, čo bolo súčasťou snahy socialistického Nemecka (NDR) o energetickú sebestačnosť.
Ťažba sa realizovala prevažne povrchovým spôsobom, čo znamená, že rozsiahle územia boli prekopané a odvodňované, čo malo za následok veľké environmentálne zmeny a poškodenie prírodných ekosystémov.
Obnova vodného cyklu môže trvať roky
Zásobovanie vodou v regióne Lužica a metropole Berlín postupne prerastá do jednej z najnáročnejších výziev súčastnosti, ktorá si vyžaduje rozsiahle plánovanie, investície a dlhodobé riešenia.
Tento problém, ktorý je pozostatkom desaťročí intenzívnej ťažby hnedého uhlia, znamená to, že návrat k prirodzenému, samoregulačnému vodnému cyklu bude náročný a komplikovaný s nejasným časovým horizontom aj 100 rokov a ťažko odhadnuteľnými nákladmi.
„Dovtedy bude potrebné urobiť mnoho jednotlivých krokov,“ zdôraznila Heinecke-Schmitt a spomenula okrem iného zaplavenie a následnú starostlivosť o zvyškové jazerá po povrchovej ťažbe a zvýšenie hladiny podzemnej vody.
Klimatická kríza problém neuľahčuje
Klimatická zmena výrazne prehlbuje už existujúci problém s narušeným vodným režimom v Lužici a širšom regióne. Klimatické podmienky sa neustále menia a hodnoty prítokov vody a odparovania boli ešte pred desaťročiami úplne odlišné.
Dnes však čelíme novým výzvam spôsobeným zmenami v zrážkových vzorcoch, čoraz častejšími suchami a extrémnymi prejavmi počasia.
Tieto klimatické zmeny spôsobujú, že vody je v niektorých obdobiach buď príliš málo, alebo sa objavujú prívalové dažde, ktoré nie sú schopné byť efektívne zadržané pôdou, ktorá je už oslabená dlhodobou ťažbou uhlia a zmenou krajiny.
To vedie k zníženiu schopnosti ekosystémov ukladať vodu a postupne ju uvoľňovať, čo je nevyhnutné pre stabilný prísun vody v regióne.
„Musíme zohľadniť, že súčasne prebiehajú aj klimatické zmeny,“ poznamenala Heinecke-Schmitt.
Aké sú riešenia?
Plány na riešenie problémov so zásobovaním vodou v regiónoch, ako sú Sasko, Brandenbursko a Berlín, zahŕňajú presmerovanie vody z rieky Labe do rieky Šprévy, ktorá prechádza Lužicou. Tento krok však vzbudil obavy v meste Hamburg, ktoré je závislé od stabilných hladín Labe pre prevádzku najväčšieho nemeckého prístavu.
Po ukončení ťažby uhlia, čo Nemecko plánuje dosiahnuť najneskôr do roku 2038, by sa mohlo začať dopĺňanie vyťažených oblastí vodou. Predpokladá sa, že tento proces bude mať vplyv na hladinu vody v Špréve, ktorá preteká Berlínom a nakoniec sa vlieva do Labe.
Koľko bude stáť obnova?
Heinecke-Schmitt uviedla, že zatiaľ nie je možné presne určiť celkové náklady na riešenie tohto problému. Štúdie uskutočniteľnosti, ktoré prebiehajú, sú financované regiónmi Brandenbursko, Berlín a Sasko, a na tento účel bolo vyčlenených 1,6 milióna eur.
Štúdia zameraná na podzemné vody, ktorá sa vykonáva s podporou federálnej vlády, má odhadované náklady deväť miliónov eur. Federálna vláda hradí 70 percent tejto sumy, zatiaľ čo Brandenbursko a Sasko prispievajú po 15 percentách. Tento údaj poskytla Anke Herrmann, vedúca oddelenia na ministerstve v Brandenbursku.
