Keď sa pozriete na jasnú oblohu, možno by vám ani nenapadlo, že vzduch okolo vás môže obsahovať mikroskopické častice, ktoré precestovali tisíce kilometrov. Prach z africkej Sahary, dym z požiarov v Kanade či soľ z oceánu a to všetko sa dostáva aj do ovzdušia, ktoré dýchame. NASA prináša nové poznatky o tom, ako sa tieto aerosóly šíria a čo to znamená pre naše zdravie.
Aerosóly sú viac než len prach
Možno ste sa už stretli so slovom „aerosól“, no netušíte, čo presne znamená. V skutočnosti ide o malé pevné alebo kvapalné častice, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Mnohé z nich pochádzajú z prírody. Morská soľ vzniká rozbíjaním vĺn, suchý prach víri vetrom zo stepí a púští, popol do atmosféry vnášajú výbuchy sopiek.
Na druhej strane sú aj aerosóly vyprodukované ľuďmi, ako napríklad dym z lesných požiarov, sadze zo spaľovacích motorov, či chemické zlúčeniny ako sulfáty, ktoré vznikajú priemyselnou činnosťou.
Putovanie častíc naprieč kontinentmi
A čo je na tom všetkom najzaujímavejšie? Tieto miniatúrne častice nezostávajú tam, kde vznikli. Naopak, vďaka vetrom a prúdeniam v atmosfére sú schopné prekonať obrovské vzdialenosti.
Saharský prach sa tak môže bez problémov dostať nad Európu či dokonca až na americký kontinent. Rovnako dym z kanadských požiarov môže zhoršiť kvalitu ovzdušia v iných častiach sveta. A morská soľ sa bežne nachádza vo vzduchu aj stovky kilometrov od pobrežia.
Tieto aerosóly majú viacero účinkov – zhoršujú viditeľnosť, ovplyvňujú kvalitu vzduchu a dokonca zasahujú aj do klimatického systému planéty. Niektoré odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru, iné ho naopak absorbujú. Takisto menia spôsob, akým sa tvoria oblaky a ako prší.
NASA má všetko pod kontrolou
Aby sme porozumeli, ako sa aerosóly šíria a aké majú následky, vedci zo spoločnosti NASA používajú sofistikovaný model GEOS – Goddard Earth Observing System. Ten umožňuje sledovať pohyb aerosólov v reálnom čase.
Jeden z najnovších výstupov z tohto modelu zachytáva ich cestu medzi 1. augustom a 14. septembrom 2024. Vizualizácie ukazujú, ako sa prach, dym a iné častice šíria naprieč planétou, pričom sa dajú identifikovať konkrétne vlny a ich trasy.
Aký dopad majú na bežného človeka?
Pre širokú verejnosť to nie je len zaujímavý vedecký fakt. Schopnosť predvídať, kedy k nám dorazí vlna aerosólov, môže zachrániť zdravie. V prípade vysokých koncentrácií sa odporúča obmedziť pobyt vonku, zavrieť okná a použiť čističku vzduchu.
Aj keď NASA sama nevydáva priame odporúčania, údaje z jej modelov slúžia meteorologickým a zdravotníckym službám na to, aby mohli pripraviť obyvateľstvo na možné zdravotné riziká.
Dôležité je pochopiť, že aerosóly môžu mať negatívny dopad na ľudské zdravie. Najmä citlivejšie skupiny, čiže deti, starší ľudia alebo osoby s dýchacími problémami, sú vystavené najväčšiemu riziku. Častice môžu dráždiť dýchacie cesty, zhoršiť priebeh alergií a prispieť k problémom s kvalitou ovzdušia.
Monitoring je kľúčový
Sledovanie pohybu aerosólov tak nie je len o pochopení atmosférickej dynamiky. Ide o prepojenie medzi činnosťou ľudí, silami prírody a naším každodenným životom. Včasné varovanie a dôsledné monitorovanie nám umožňujú reagovať skôr, než sa nepriaznivé podmienky prejavia v mestách a obciach.
NASA svojimi pozorovaniami prispieva k hlbšiemu porozumeniu sveta, v ktorom žijeme a zároveň nám dáva do rúk nástroje, ako sa v ňom lepšie orientovať a chrániť sa pred neviditeľnými, no reálnymi hrozbami.
