Na prvý pohľad by sa zdalo, že včely medonosné sú symbolom života, úľavy pre prírodu a nádeje pre ekosystémy, ktoré dnes čelia veľkým hrozbám. Včely predsa opeľujú rastliny, vďaka nim máme ovocie, zeleninu a med. No na malom talianskom ostrove Giannutri sa vedci rozhodli urobiť niečo, čo šokovalo nielen miestnych obyvateľov, ale aj milovníkov včiel po celom svete – zakázali tam úle. Prečo? Odpoveď vás možno prekvapí.
Ostrov ako živé laboratórium
Giannutri je nenápadný ostrov pri pobreží Toskánska. V lete ho navštívia stovky turistov, no v zime tu zostáva sotva desať ľudí. Skalnaté svahy sú pokryté rozmarínom a borievkou, vzduch voňavý a v letných mesiacoch znie bzučaním hmyzu. Práve táto izolácia z neho urobila ideálne prírodné laboratórium.
Vedci z Florencie tu chceli odpovedať na otázku, ktorá dlhé roky rozdeľovala ekológov: môžu včely medonosné, ktoré človek šíri po celom svete, ohrozovať svojich divých príbuzných? Aby to zistili, na ostrove v roku 2018 umiestnili 18 úľov.
Radikálny experiment
Na prvý pohľad to vyzeralo neškodne – pár úľov v prostredí, kde včely medonosné prirodzene neexistovali. Lenže vedci pripravili odvážny experiment: v čase, keď bola na ostrove najbohatšia potrava, úle pravidelne zatvárali. Včely tak zostali na 11 hodín denne uväznené, zatiaľ čo divoké druhy mali voľný prístup ku kvetom.
Miestni ľudia si ťukali na čelo. „Robíte hlúposti,“ hovorili. Ale výsledky vedcov boli šokujúce: po štyroch rokoch klesli populácie čmeliakov a ďalších divých včiel až o 80 %, keď na ostrove voľne pôsobili včely medonosné. Keď boli úle zatvorené, divé druhy zrazu získali viac priestoru, viac peľu a ich správanie sa zmenilo – opeľovali pokojnejšie a systematickejšie.
Prečo sú včely medonosné problémom?
Znie to paradoxne – včely medonosné sú predsa základom poľnohospodárstva. No práve ich úspech je problém. Človek ich šíril z Afriky a Európy na všetky kontinenty, okrem Antarktídy. Komerčné včelárstvo ich počty neustále zvyšuje, zatiaľ čo pôvodní opeľovači miznú pre stratu biotopov, pesticídy či zmenu klímy.
Aby sme pochopili, kde je háčik, treba sa pozrieť na samotnú povahu včiel medonosných. Fungujú ako „kolektívna myseľ“ – rýchlo komunikujú, kde je potrava, a v obrovských počtoch vyzbierajú peľ ešte predtým, než sa do práce pustia iné druhy. Výsledok? Pôvodné včely, ktoré opeľujú špecifickým spôsobom a udržiavajú rozmanitosť rastlín, zostávajú bez zdrojov.
Klimatická kríza donútila kvety k zmene, ktorá narúša vzťah trvajúci milióny rokov
Globálny problém
To, čo vedci zistili na Giannutri, nie je izolovaný prípad. V Kalifornii napríklad na jedno obdobie kvitnutia mandlí pripadá až 90 % všetkých amerických včiel medonosných. Po odkvete sa rozptýlia do voľnej prírody a konkurujú miestnym opeľovačom. Podobne v San Diegu výskum ukázal, že až 98 % biomasy včiel v jednej z najbohatších oblastí sveta tvorili práve včely medonosné – a viac ako 700 druhov pôvodných včiel tam začalo miznúť.
Vedci používajú tvrdé prirovnanie: je to, akoby sa malý lokálny obchod snažil konkurovať reťazcu Walmart.
Ekosystém v ohrození
Keď včely medonosné prevládnu, nejde len o úbytok čmeliakov či iných opeľovačov. Môže to mať ďalekosiahle následky pre rastliny. Štúdie ukazujú, že kvety opeľované včelami medonosnými produkujú menej semien a tie, ktoré vzniknú, môžu byť slabšie. To postupne vedie k tzv. „víru vyhynutia“, kde celé generácie rastlín strácajú vitalitu.
Inými slovami – nie všetko bzučanie je pre prírodu rovnako prospešné.
Ostrov bez úľov
Na Giannutri preto vedenie národného parku prijalo radikálne rozhodnutie – včelárstvo zakázali úplne. Úle zmizli a vedci začali pozorovať, že aspoň niektoré druhy divých opeľovačov sa začali vracať. Ostrov tak dnes slúži ako unikátny príklad toho, že dobré úmysly človeka nemusia byť vždy v súlade s prírodou.
Vedeli ste, že?
Na svete existuje viac než 20 000 druhov včiel – a včela medonosná je len jednou z nich. Väčšina druhov žije samotársky, v norách či v pôde, a práve tieto „nenápadné“ včely sú často kľúčom k udržaniu biodiverzity.
Čo si z toho odniesť?
Príbeh ostrova Giannutri mení pohľad na to, ako vnímame včely. Neznamená to, že by sme mali prestať chrániť včely medonosné – tie sú stále životne dôležité pre poľnohospodárstvo. Znamená to však, že by sme mali dávať väčší priestor aj ich divokým príbuzným.
Pre mestá to môže znamenať vysádzanie pestrých kvetinových lúk namiesto trávnikov. Pre farmárov hľadanie spôsobov, ako obmedziť používanie pesticídov. A pre ochranu prírody zavedenie opatrení, ktoré zabránia tomu, aby sa včely medonosné stali dominantnými aj tam, kde nikdy nepatrili.
Malý ostrov, veľké posolstvo
Ostrov Giannutri je dnes bez úľov, no jeho príbeh sa stal globálnym varovaním. Ukazuje, že príroda je krehká a že aj tvory, ktoré považujeme za „záchrancov planéty“, môžu mať svoju temnú stránku. Možno je teda čas prestať sa pozerať na včely len cez pohľad pohárov s medom a začať rozmýšľať nad tým, ako zachovať rozmanitosť opeľovačov pre ďalšie generácie.
