Rastliny sa stávajú čoraz viac uznávanými ako inteligentní riešitelia problémov, ktorí sa dokážu prispôsobiť zmenám v prostredí. Jedným z fascinujúcich príkladov je zlatobyľ (Solidago virgaurea), ktorá dokáže detekovať blízke rastliny snímaním pomerov červeného svetla odrazeného od listov. Táto schopnosť mu umožňuje prispôsobiť svoje reakcie bylinožravcom.
Rastliny ako inteligentné organizmy
Podľa novej štúdie vedenej Cornell University môže táto adaptabilita naznačovať inteligenciu rastlín, ak je inteligencia definovaná ako schopnosť riešiť problémy na základe informácií o životnom prostredí. Zlatobyľ napríklad vyžaruje chemikálie, ktoré odpudzujú škodcov a zároveň signalizujú susedným rastlinám, aby aktivovali svoju obranu. Rastliny teda môžu fungovať ako superorganizmy, pričom každá bunka prispieva k celkovej inteligencii bez centrálnej koordinácie.
Spracovanie informácií medzi rastlinami
Existuje viac ako 70 definícií inteligencie a neexistuje žiadna zhoda o tom, čo to presne je. Mnohí ľudia si myslia, že inteligencia potrebuje centrálny nervový systém, ktorý využíva elektrické signály na spracovanie informácií. Niektorí rastlinní biológovia prirovnávajú vaskulárne systémy rastlín k centrálnym nervovým systémom, čo naznačuje, že rastliny môžu mať centralizovanú jednotku na spracovanie informácií a reakciu. Chemický ekológ Andre Kessler však s týmto názorom nesúhlasí.
„Neexistuje dobrý dôkaz o žiadnej z homológií s nervovým systémom, aj keď jasne vidíme elektrickú signalizáciu v rastlinách. Otázkou však je, aká dôležitá je táto signalizácia pre schopnosť rastliny spracovať environmentálne podnety?“ vysvetľuje Kessler.
Umelá inteligencia pomáha pestovať plodiny odolné voči zmene klímy
Zmena správania rastlín
Kessler a jeho doktorand Michael Mueller považujú inteligenciu rastlín za „schopnosť riešiť problémy na základe informácií, ktoré získate z prostredia, smerom k určitému cieľu“. Kesslerov skorší výskum ukázal, že zlatobyľ vyžaruje prchavé organické zlúčeniny (VOC), ktoré signalizujú susedným rastlinám, keď sú napadnuté bylinožravcami, čo ich vedie k tomu, aby si vytvorili vlastnú obranu. Táto reakcia sa mení v závislosti od prítomnosti blízkych rastlín, čo naznačuje, že zlatobyľ prispôsobuje svoje správanie na základe environmentálnych podnetov.
„V závislosti od informácií, ktoré dostane z prostredia, táto rastlina mení svoje štandardné správanie,“ vysvetľuje Kessler. Táto schopnosť predpovedať budúcu prítomnosť bylinožravcov a podľa toho konať je kľúčovým aspektom toho, čo autori opisujú ako inteligenciu rastlín.
Decentralizovaný model inteligencie rastlín
Matematici v 20. rokoch minulého storočia prišli s názorom, že rastliny fungujú skôr ako úle, kde každá bunka funguje nezávisle, ale prispieva ku kolektívnej reakcii. „Mozog v rastline je celá rastlina bez potreby centrálnej koordinácie,“ súhlasí s tvrdením Kessler . Rastliny používajú na komunikáciu a spúšťanie kolektívnych reakcií skôr chemickú než elektrickú signalizáciu. Tento decentralizovaný model inteligencie kladie dôraz na sofistikované zmyslové schopnosti jednotlivých rastlinných buniek, ktoré dokážu detegovať špecifické prchavé zlúčeniny a svetelné spektrá s cieľom koordinovať ich správanie.
Čo robí rastliny inteligentnými?
Koncept rastlinnej inteligencie sa točí okolo myšlienky, že rastliny prejavujú komplexné správanie a reakcie na svoje prostredie, ktoré pripomínajú inteligentné činy. Tu je niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k tejto predstave:
- Komunikácia: Rastliny môžu medzi sebou komunikovať prostredníctvom chemických signálov. Napríklad, keď rastlinu napadnú bylinožravce, môže uvoľniť chemikálie, ktoré varujú okolité rastliny pred nebezpečenstvom a podnietia ich, aby vytvorili obranné zlúčeniny.
- Pamäť: Niektoré rastliny si pamätajú minulé skúsenosti a učia sa z nich. Napríklad rastlina Citlivka obyčajná sa môže časom naučiť ignorovať podnety, ktoré sú pre ňu neškodné.
- Riešenie problémov: Rastliny sa dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam a optimalizovať využívanie zdrojov. Ich korene môžu prechádzať pôdou, aby našli vodu a živiny, a môžu upraviť svoje rastové vzorce, aby maximalizovali vystavenie svetlu.
- Snímanie a reagovanie: Rastliny majú sofistikované zmyslové systémy, ktoré detegujú zmeny v ich prostredí, ako je svetlo, gravitácia, voda a chemické signály. Potom môžu zmeniť svoj rast a vývoj v reakcii na tieto stimuly.
- Symbiotické vzťahy: Rastliny sa zapájajú do vzájomne prospešných vzťahov s inými organizmami, ako sú mykorízne huby alebo baktérie viažuce dusík v koreňoch.
- Komplexné správanie: Rastliny vykazujú správanie, ktoré možno považovať za zložité, ako je otváranie a zatváranie kvetov, orientácia listov a stoniek smerom k svetlu a dokonca aj pohyb listov na zachytenie hmyzu v mäsožravých rastlinách.
Rastliny ako inteligentné organizmy môžu priniesť nové pohľady na riešenie problémov spojených so zmenou klímy. Ich schopnosť prispôsobiť sa a reagovať na environmentálne podnety môže poskytnúť dôležité poznatky pre výskum a aplikácie v oblasti udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.
