Rok 2023 je potvrdený ako najteplejší rok v údajoch o globálnej teplote, ktoré siahajú až do roku 1850. Mnohé merania prekonali viacero rekordov, či hovoríme o teplotách ovzdušia a morí, úrovni sklenníkových plynov alebo rekordne nízkej rozlohy plávajúceho antarktického morského ľadu. Otepľovanie zapríčiňuje aj mnohé extrémne prejavy počasia, ktoré možno očakávať aj v tomto roku na našom území.
Teploty boli aj budú vysoké
Svetová meteorologická organizácia (WMO) oficiálne potvrdila, že rok 2023 bol najteplejším rokom histórii. Ročná priemerná globálna teplota sa priblížila k 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami. Svet sa čoraz viac približuje k limitom stanoveným k Parížskej dohode.
V roku 2023 bola globálna priemerná teplota 14,98 stupňa Celzia o 0,17 stupňa Celzia vyššia ako predchádzajúca najvyššia ročná hodnota v roku 2016. Údaje dostupné na konci októbra ukazujú, že aktuálny rok bol približne o 1,40 °C (s neistotou ± 0,12 °C) nad predindustriálnou úrovňou 1850 – 1900. Posledných deväť rokov po roku 2015 bolo najteplejších v histórii meraní. Otepľujúci efekt fenoménu El Niño, ktorý sa počas jari začal vyvíjať v Tichom oceáne, bude globálnu teplotu vzduchu pravdepodobne ovplyvňovať aj v roku 2024, pretože El Niño má zvyčajne najväčší vplyv na globálnu teplotu po svojom vrchole (január – február 2024).
Ročné priemerné teploty vzduchu boli v roku 2023 tajteplejšie alebo blízko k najteplejším, na veľkých častiach všetkých oceánskych panví a všetkých kontinentov okrem Austrálie.
Úroveň koncentrácie oxidu uhličitého – CO2 v atmosfére je o 50 % vyššia ako v predindustriálnej ére a zachytáva tak v atmosfére dodatočné teplo. Dlhá životnosť CO2 (300 – 1000 rokov) znamená, že teplota bude rásť ešte mnoho rokov.
Dôsledkom sú výkyvy počasia na celom svete
Extrémne udalosti na celom svete v roku 2023 mali významný vplyv na ľudské zdravie, ekosystémy, prírodu a infraštruktúru. Medzi najvýnimojčnejšie patrili záplavy, požiare sucho a extrémne horúčavy.
Záplavy spojené s extrémnymi zrážkami spôsobenými stredomorskou tlakovou nížou Daniel zasiahli v septembri Grécko, Bulharsko, Turecko a Líbyu, pričom obzvlášť významné straty na životoch boli zaznamenané hlavne v Líbyi (Derna).
Tropický cyklón Freddy, ktorý sa vo februári a marci pohyboval v Indickom oceáne, bol jedným z historicky najdlhšie trvajúcich tropických cyklónov (05.02.2023 – 14.03.2023). Veľké škody spôsobil predovšetkým na Madagaskare, v Mozambiku a v Malawi. Tropický cyklón Mocha (09.05.2023 – 15.05.2023) bol jedným z najintenzívnejších cyklónov, aké boli kedy v máji pozorované v Bengálskom zálive.
Extrémne horúčavy zasiahli mnohé časti sveta. Niektoré z najvýznamnejších sa v južnej Európe a severnej Afrike vyskytli v druhej polovici júla. Maximálna teplota vzduchu vtedy v Taliansku dosiahla hodnotu 48,2 °C, pričom rekordne vysoké teploty boli hlásené aj z Tunisu (Tunisko) 49,0 °C, Agadiru (Maroko) 50,4 °C a Alžíru (Alžírsko) 49,2 °C.
V Kanade prekonala tohtoročná sezóna lesných požiarov všetky predchádzajúce rekordné záznamy. Celková zasiahnutá plocha tu k 15. októbru dosiahla hodnotu 18,5 milióna hektárov, čo je viac ako šesťnásobok 10-ročného priemeru (2013 – 2022). Tieto požiare viedli aj k silnému znečisteniu ovzdušia dymom, a to najmä v husto obývaných oblastiach východnej Kanady a severovýchodných Spojených štátov amerických (USA).
Najhorší lesný požiar roka, z hľadiska strát na ľudských životoch, bol hlásený zo štátu Havaj (USA), kde bolo pri požiari usmrtených najmenej 99 osôb, čo je najsmrteľnejší požiar v USA za posledných viac ako 100 rokov. V oblasti afrického rohu sa tento rok po piatich po sebe nasledujúcich obdobiach sucha vyskytli povodne, ktoré vyvolali ešte väčšie presídlenie ako predchádzajúce sucho. Dlhodobé sucho sa zintenzívnilo v mnohých častiach Strednej a Južnej Ameriky. V severnej Argentíne a Uruguaji boli zrážky od januára do augusta 20 až 50 % pod priemerom, čo viedlo k stratám na úrode a nízkej úrovni zásob vody.
Môžeme očakáva extrémne výkyvy aj na Slovensku?
„Je veľmi ťažké predikovať napr. tornáda, pretože sú to tak ojedinelé poveternostné stavy, ktoré sa vyskytujú jednak vo veľmi obmedzenom priestore a aj čase. Avšak v týchto rokoch sa objavujú extrémne prejavy čoraz častejšie, takže je výskyt takýchto extrémov veľmi pravdepodobný,“ uviedol klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
Okrem extrémnych poveternostých prejavov sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytnú aj teplotné rekordy a predpokladá sa aj, že počet letných dní v jesenných mesiacoch sa bude zvyšovať.
„Takisto, ako sme zaznamenali v roku 2023 niekoľko rekordov, či už v počte letných dní, tropických dní alebo staničných rekordov, či už pri maximánlej alebo minimálnej teplote, tak predpokladáme, že aj v roku 2024 budú vlny horúčav alebo studené obdobia, počas ktorých budú prekonané na niektorých staniciach maximálne rekordy,“ konštatoval klimatológ SHMÚ Peter Kajaba.
