Keď teploty lámu rekordy a klimatizácia nie je samozrejmosťou, riešením môžu byť verejné miesta upravené na ochranu pred extrémnym teplom. Iniciatívy ako v Barcelone ukazujú, že aj mestá môžu dýchať, referuje portál Euronews.
Horúčavy sú každodennou realitou
Vlny horúčav sú čoraz častejšie, intenzívnejšie a ich vplyv na mestské obyvateľstvo dramaticky rastie. Ľudia trpiaci energetickou chudobou sú často nechránení aj vo vlastných domovoch. Práve preto sa do popredia dostáva koncept klimatických útočísk – verejných miest, ktoré ponúkajú aspoň dočasné útočisko pred spaľujúcim teplom.
Počas nedávnych vĺn horúčav, ktoré zasiahli napríklad Lisabon či iné európske mestá, niektoré verejné priestory poskytli ľuďom aspoň krátkodobú úľavu. Medzi takéto miesta patria verejné parky, záhrady, knižnice, komunitné centrá, múzeá či školy, ktoré ostávajú cez deň prístupné aj pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Prečo sú mestá horúcejšie?
„Efekt tepelného ostrova sa počas týchto horúčav zosilňuje, najmä v mestách,“ vysvetľuje dátový vedec Manuel Banza. Dôvod? Hustá zástavba, množstvo asfaltu, ktorý akumuluje teplo, a úzke ulice brániace cirkulácii vzduchu. „Aj po západe slnka môže byť okolo šiestej alebo siedmej večer stále veľmi horúco,“ upozorňuje Banza.
Banza publikoval štúdiu, v ktorej mapoval potenciálne klimatické útočiská v Lisabone. Do interaktívnej mapy mesta integroval údaje o intenzite tepelného ostrova a označil záhrady, fontány, pitné fontánky, verejné bazény či knižnice. Hoci mesto zatiaľ takúto sieť oficiálne nepropaguje, jeho výskum môže byť cenným nástrojom pre obyvateľov aj samosprávu.
Energetická chudoba je tichý zabijak
Lisabon čelí aj problému nízkej energetickej efektívnosti domácností. To znamená, že mnohí obyvatelia trpia nielen v lete, ale aj v zime – pre nedostatočné vykurovanie či chladenie. „Viac ako polovica obyvateľov Lisabonu pociťuje tepelný diskomfort v lete (56,5 %) aj v zime (63,2 %),“ vyplýva z prieskumu Agentúry pre energetiku a životné prostredie.
Tepelné nepohodlie sa nekončí len pri nepríjemnom potení – je spojené aj so zvýšenou úmrtnosťou. V Portugalsku zaznamenali počas extrémnych horúčav od 28. júna do 3. júla až 284 nadmerných úmrtí.
Európsky vzor klimatickej odolnosti
Na opačnom konci spektra stojí Barcelona, ktorá je dnes považovaná za priekopníka v budovaní siete klimatických útočísk. V meste funguje viac ako 400 takýchto miest, pričom kľúčom k ich úspechu sú jasne definované kritériá.
Podľa výskumníčky Any Terry Amorim-Maie z Baskického centra pre klimatické zmeny (BC3) nestačí, aby bol priestor len verejne prístupný, ale „musí ponúkať prekrytý priestor, možnosť sadnúť si, napiť sa vody a použiť toaletu.“
Útočiská ako nový štandard
Klimatické útočiská predstavujú rýchlu, dostupnú a udržateľnú odpoveď na rastúce hrozby horúčav. Môžu doplniť nedostatočnú infraštruktúru domácností a zároveň fungovať ako komunitné body solidarity a ochrany.
Ak chcú európske mestá čeliť klimatickej realite, inšpirácia z Barcelony a vedecký prístup ako v Lisabone by mohli byť prvými krokmi k ochrane tých najzraniteľnejších.
