V médiách sa rozšírili informácie, že ste mali problémy so svojim hudobným vydavateľstvom, ktoré údajne nechcelo vydať vaše pripravené pesničky, vraj boli „príliš experimentálne“. Čo sa vtedy stalo?
V podstate to nie je pravda. Povedal som to raz jednému novinárovi, keď som mal vypité. Celá vec sa má tak, že sme sa vôbec nechystali vydať nahrávku. Boli sme v štúdiu a urobili sme len zopár experimentálnejších skladieb, asi tridsať, už na začiatku sme však vedeli, že ich nechceme vydať ako album. Boli sme na turné do septembra minulého roku a keď sme sa z neho vrátili, tak sme si povedali, že by sme mohli nahrať album. Začali sme ho tvoriť v novembri a dokončili sme ho začiatkom tohto roku.
Plánujete tieto „experimentálnejšie“ skladby aj zverejniť?
Áno. Po tom, ako vyšiel oficiálny album, plánujeme vydať aj tieto pesničky, chystáme nejakú veľkú hudobnú kolekciu. Nie je to žiadne tajomstvo, nie je čo skrývať.
Nechceli by ste si založiť vlastné hudobné vydavateľstvo?
Nie, naše vydavateľstvo nás veľmi podporuje. Je to o našich rozhodnutiach a spolupráci. Tí ľudia sú ako naša rodina, sú úžasní.
Váš debut Myths of the Near Future vyšiel v roku 2007. Prečo ste sa váš v poradí druhý album rozhodli nahrať práve po troch rokoch? Čo bolo impulzom?
Tento album je dosť osobný. Najprv musíte niečo zažiť, aby ste o tom mohli začať písať. My sme koncertová skupina, sme na šnúre neustále, ale nabrať zážitky vyžaduje určitý čas. Sledovali sme tiež ostatné kapely, myslím, že je to normálne. Užívali sme si to všetko a keď sme cítili, že je ten správny čas, tak sme sa do toho pustili.
Album ste nahrávali spoločne s uznávaným hudobným producentom Rossom Robinsonom, ktorý v minulosti spolupracoval s kapelami ako Machine Head, Korn, Limp Bizkit, Slipknot, Vanilla Ice, The Cure či Sepultura. Od koho prišla iniciatíva?
Nemali sme producenta a on sa nám sám ponúkol. Potom sme sa stretli v jednom londýnskom pube. Najlepšie na tom bolo, že o hudbe nepadlo ani slovíčko, popíjali sme, bavili sme sa o osobných veciach a tak. Hneď sme vedeli, že je ten pravý.
Ako sa vám s ním spolupracovalo?
Predtým, než sme sa stretli, mali sme hotové nejaké skladby a on chcel, aby sme ich urobili v čo najexpresívnejšej podobe. Jeho prístup k hudbe je neskutočný. Nebol prísny, my sme ho jednoducho rešpektovali. Chceli sme urobiť čo najlepší album. Ross bol ako náš otec.
Akými slovami by si opísal vašu druhú štúdiovú nahrávku?
Spirituálna a extrémne pozitívna. Chceli sme ju urobiť na čo najvyššom možnom leveli. Som s ňou absolútne spokojný.
Zhovárala sa Lea Podstanická