Oznámenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump povedal, že „získa Grónsko“, pričom uviedol, že autonómne dánske územie je potrebné pre „medzinárodnú bezpečnosť“ jeho krajiny.
V spoločnom liste starostovia Hirošimy a Nagasaki vyzývajú Trumpa, aby si prišiel „osobne vypočuť svedectvá preživších, vzal si k srdcu ich vrúcnu túžbu po mieri a prehĺbil svoje chápanie neľudskosti jadrových zbraní“.
Rumunsko a Bulharsko sa stali plnoprávnymi členmi takzvanej európskej schengenskej zóny od 1. januára 2025, keď sa skončili kontroly na pozemných hraniciach.
„Úlohou nového osobitného predstaviteľa EÚ bude uľahčiť dialóg, ktorý prispeje ku komplexnej normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom,“ uviedla EÚ vo vyhlásení.
Zdroj z prostredia ukrajinskej armády vlani v novembri pre agentúru AFP uviedol, že Kyjev naďalej ovláda asi 800 kilometrov štvorcových ruského pohraničného regiónu, pričom podľa predchádzajúcich tvrdení mal predtým pod kontrolou takmer 1 400 kilometrov štvorcových.
Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys uviedol, že jeho krajina bude od budúceho roka a minimálne do roku 2030 vynakladať 5 až 6 % svojho HDP na obranu. To je približne dvojnásobok súčasnej úrovne.
Oznámenie bolo načasované na pondelňajší Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, počas ktorého si svet pripomína 80 rokov od oslobodenia tábora smrti v Osvienčime.
K poslednému incidentu došlo v čase, keď sa krajiny okolo Baltského mora snažia posilniť svoju obranu po údajnej sabotáži podmorských káblov v ostatných mesiacoch, pričom niektorí pozorovatelia obviňujú Rusko.
Osvienčim bol najväčší z vyhladzovacích táborov a stal sa symbolom genocídy šiestich miliónov európskych Židov nacistického Nemecka, z ktorých milión zomrel na mieste v rokoch 1940 až 1945 spolu s viac ako 100-tisíc ľuďmi nežidovského pôvodu.
Počas nedele prišli Rusi aj o tri tanky, 12 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 16 delostreleckých systémov a 59 vozidiel a autocisterien.