BRATISLAVA 16. júna (WEBNOVINY) – Slovensko už má nového ministra hospodárstva. Prezident SR Andrej Kiska v utorok vymenoval do kresla ministra hospodárstva SR Vazila Hudáka.
Ten predtým pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií. Vo funkcii strieda ministra financií Petra Kažimíra, ktorý bol zhruba na mesiac poverený aj vedením rezortu hospodárstva. Predtým zastával funkciu ministra hospodárstva Pavol Pavlis.
Hudák zaostrí na podnikateľské prostredie
„Tie úlohy, ktoré pred novým ministrom stoja, nie sú jednoduché, pretože to, čo potrebujeme skutočne dnes podporiť a v čom sa potrebujeme zlepšiť, je vytváranie lepších podmienok pre podnikanie a zvyšovanie produktivity založenej na inováciách. Mali by sme zlepšovať podmienky pre tých, ktorí sa v akejkoľvek forme dnes súkromnému podnikaniu venujú, ale hlavne tým, ktorí by sa tomu venovať chceli,“ povedal po vymenovaní prezident Kiska. Podľa neho nový minister hospodárstva by sa mal napríklad zamerať na odstránenie zbytočných byrokratických prekážok, či na zmiernenie regulácie, s ktorými sa podnikatelia stretávajú.
Minister hospodárstva Hudák sa chce aj napriek krátkemu času, ktorý zostáva do ďalších parlamentných volieb, zamerať okrem iného aj na zlepšenie podnikateľského prostredia. „Pôjde mi hlavne o to, aby sa zlepšila v rámci krajiny kultúra a dialóg s podnikateľským prostredím, aby sa pokračovalo v iniciatívach, ktoré tu už boli začaté, ako je napríklad podpora start-upov. Chcem, aby sa podnikatelia mohli rozvíjať, aby sa im lepšie dýchalo na Slovensku,“ konštatoval Hudák.
sa narodil 18. októbra 1964 v Bardejove. Vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe a Harvard Business School v americkom Bostone.
Po štúdiách bol v rokoch 1990-91 referentom na federálnom ministerstve zahraničných vecí, v rokoch 1991-2006 pracoval ako viceprezident pre programy v EastWest Institute (Atlanta, New York, Brusel, Praha) a v rokoch 2006 až 2010 v Citigroup (Praha/Londýn) ako viceprezident pre spoluprácu so štátnymi inštitúciami v strednej a východnej Európe. V rokoch 2010 až 2011 pôsobil Vazil Hudák v londýnskej banke J. P. Morgan Chase, kde mal na starosti problematiku financovania verejného sektora vo východnej Európe.
V roku 2012 sa stal Vazil Hudák štátnym tajomníkom Ministerstva financií (MF) SR a v tejto funkcii skončil 11. júna 2015.
Informácie sú z webstránky Ministerstva financií SR a z archívu agentúry SITA.
Dostavba Mochoviec zostáva podľa Hudáka prioritou
Verejnosť sa ani po vymenovaní nového ministra hospodárstva nedozvedela, s akým postojom pôjde vláda na rokovanie s talianskou spoločnosťou Enel o predaji ich 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Nový minister hospodárstva zopakoval, že prioritou pre štát naďalej zostáva otázka dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.
„Kľúčové je, aby sme dosiahli také podmienky, ktoré zabezpečia dokončenie tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Zároveň sa pozrieme na to, ako by si štát mohol posilniť pozíciu v Slovenských elektrárňach, pretože doteraz sme boli iba vonkajší pozorovatelia toho, čo sa deje vo vnútri. Akým spôsobom dokážeme posilniť pozíciu štátu, uvidíme po rozhovore s Enelom,“ povedal po Hudák.
Nový minister zatiaľ nevedel povedať, či na dostavbu mochoveckých blokov bude stačiť doteraz schválených 4,6 miliardy eur. „Tá suma sa stále vyvíjala v čase. My to berieme zatiaľ ako za konečnú sumu. Je to však otázka rokovaní. Chcem si všetky veci okolo toho ešte nejakým spôsobom vysvetliť a potom uvidíme,“ konštatoval Hudák, podľa ktorého by mal spoločne s predsedom vlády Robertom Ficom odísť do Ríma rokovať s najvyššími predstaviteľmi Enelu do konca júna. Suma na dostavbu Mochoviec sa navyšovala už dvakrát. Začínalo sa na sume 2,8 miliardy eur, neskôr sa hovorilo o sume 3,8 miliardy eur.
Okrem štátu sa o Slovenské elektrárne zaujímajú dvaja investori
V hre tak stále ostáva, že štát nepôjde do kúpy, alebo nakoniec štát kúpi minimálne 17-percentný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny. Vylúčené nie je ani to, že by štát odkúpil od Talianov celý predávaný 66-percentný podiel elektrární. „Slovensko ako štát by si malo posilniť svoju pozíciu v Slovenských elektrárňach. Či ten spôsob napríklad nadobudnutia 17-percentného podielu je ten najlepší spôsob, je otázkou rokovaní. Je to jedno z možných riešení, nehovorím, že najlepšie, ale všetko je otázka rokovaní,“ avizuje Hudák.
Okrem štátu sa oficiálne o predávaný podiel Slovenských elektrární zaujímajú dvaja investori. Ide o spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého vlastníkmi sú český podnikateľ Daniel Křetinský, slovenský Patrik Tkáč a finančná skupina J&T, a o firmu Slovnaft, ktorá podala ponuku spolu s maďarskou skupinou MVM Group. Hovorí sa, že ďalšie dve záväzné ponuky podali čínska spoločnosť China National Nuclear Corporation (CNCC) a fínska spoločnosť Fortum.
Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päť tisíc megawattmi inštalovaného výkonu.
4. apríla 2012
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval novú vládu, 13 ministrov na čele s premiérom Robertom Ficom. Ministrom obrany sa stal Martin Glváč, ministrom vnútra Robert Kaliňák, ministrom financií Peter Kažimír, ministrom zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ministrom spravodlivosti Tomáš Borec, ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič a šéfkou rezortu zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Ministrom kultúry sa stal Marek Maďarič, ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek a šéfom rezortu životného prostredia Peter Žiga. Ministrom hospodárstva sa stal Tomáš Malatinský.
26. novembra 2012
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval poslanca parlamentu Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) za podpredsedu vlády pre investície.
3. júla 2014
Prezident Andrej Kiska prijal demisie ministra hospodárstva Tomáša Malatinského a šéfa rezortu školstva Dušana Čaploviča, ktorí ho o to požiadali 2. júla. Obaja vo funkciách skončili po dohode s premiérom Robertom Ficom. Za nového ministra hospodárstva prezident Kiska vymenoval dovtedajšieho štátneho tajomníka tohto rezortu Pavla Pavlisa. Novým ministrom školstva sa stal Peter Pellegrini, ktorý bol štátnym tajomníkom rezortu financií.
6. novembra 2014
Prezident SR Andrej Kiska prijal demisiu ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, za nového šéfa rezortu vymenoval doterajšieho štátneho tajomníka Viliama Čisláka. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská podala demisiu 3. novembra. Dôvodom boli medializované informácie o nákupe drahšieho CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Zvolenská sa vzdala funkcie po tom, čo ju k tomu vyzval premiér Robert Fico.
25. novembra 2014
Prezident SR Andrej Kiska prijal demisiu ministra školstva Petra Pellegriniho, za nového šéfa rezortu školstva vymenoval Juraja Draxlera. Stalo sa tak po zmenách, ktoré nastali v Národnej rade (NR) SR a vo vláde SR, keď Pavol Paška a Renáta Zmajkovičová odstúpili zo svojich postov predsedu a podpredsedu NR SR pre kauzu predraženého nákupu CT prístroja piešťanskou nemocnicou. Pašku vo funkcii predsedu NR SR nahradil Peter Pellegrini.
6. mája 2015
Prezident SR Andrej Kiska prijal abdikáciu ministra hospodárstva Pavla Pavlisa a riadením rezortu hospodárstva poveril podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, keďže Smer-SD zatiaľ za Pavlisa nenašiel náhradu. Pavol Pavlis oznámil svoju rezignáciu 21. apríla 2015. Dôvodom bolo zadanie upratovacích služieb pre firmu SITIS, ktorú vedie Pavlisov rodinný príslušník.
16. júna 2015
Prezident SR Andrej Kiska vymenoval na návrh predsedu vlády Roberta Fica za ministra hospodárstva Vazila Hudáka, ktorý 11. júna 2015 skončil vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva financií.