BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vo štvrtok podpísal novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa okrem iného zachováva sadzba dane na úrovni 20 percent aj v prípade zlepšeného hospodárenia štátu. Ako uviedol prezidentov hovorca Peter Petrus, daňová a odvodová politika sú kompetenciou vlády.
Prezident však považuje rozhodnutie zachovať vyššiu sadzbu DPH zároveň s prioritou vlády znížiť odvodové zaťaženie ľudí s nižšími príjmami v prostredí stagnácie spotrebiteľských cien a stále vysokom počte ľudí bez práce a ľudí s nízkymi príjmami z vecného hľadiska za legitímne rozhodnutie.
Andrej Kiska nesúhlasí so spôsobom schválenia zákona
Prezident však zároveň upozorňuje, že tak dôležité zmeny, ako je určovanie sadzby dane z pridanej hodnoty, by si zaslúžili širší priestor na diskusiu, ako tomu bolo v prípade tejto novely. Zachovanie sadzby sa totiž do návrhu dostalo jednoduchým poslaneckým pozmeňovákom.
„Prezident SR sa domnieva, že daňová a odvodová politika patrí k takej kategórii rozhodnutí, ktoré nie je vhodné robiť narýchlo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu v Národnej rade SR, a že pri vážnych témach, rozhodnutiach a zmenách by mali politickí reprezentanti vytvoriť čo najväčší priestor na vecnú verejnú diskusiu,” uvádza sa v tlačovej správe.
Daň z pridanej hodnoty podľa novely zákona tak ani v prípade zníženia deficitu pod tri percentá hrubého domáceho produktu neklesne. Podľa spomínaného pozmeňujúceho návrhu z dielne poslancov vládneho Smeru-SD sa totiž opatrenie znižujúce sadzbu dane z 20 percent na pôvodných 19 percent v prípade poklesu schodku verejných financií pod stanovenú hranicu zo zákona vypustilo.
Opatrenie o pôvodne dočasnom zvýšení sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 percent na 20 percent sa do zákona o dani z pridanej hodnoty dostalo v roku 2010 po dohode koaličných strán vo vtedajšej vláde Ivety Radičovej. Malo to byť jedno z opatrení na konsolidáciu verejných financií.
Prezident Andrej Kiska podpísal nový zákon o sociálnej práci
Novela skráti čas zadržiavanie daňových vratiek
Zvýšená sadzba dane mala pritom platiť dovtedy, kým deficit verejných financií na Slovensku neklesne pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Pokles schodku pod túto hranicu za rok 2013 aj potvrdil Eurostat vo svojej jarnej prognóze. Zníženie sadzby dane o jeden percentuálny bod by pre štátny rozpočet znamenalo výpadok príjmov v objeme približne 230 miliónov eur.
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty a zároveň aj ďalších noriem, v rámci ktorej poslanci za Smer-SD spomínaný pozmeňujúci návrh predložili, však obsahuje viacero ďalších zmien, napríklad aj v daňovom poriadku.
Súčasťou navrhovaných zmien je aj z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly umožnenie správcovi dane počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by mohol vrátiť preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. Práve príliš dlhé zadržiavanie vratiek dane z pridanej hodnoty pri daňových kontrolách bolo často terčom kritiky v minulých mesiacoch.
Skráti sa aj čas vedenia subjektov v zozname zrušenej registrácie
Okrem toho sa má skrátiť aj obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty vedený v zozname subjektov, pri ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie.
Kým podľa súčasných pravidiel sa z tohto zoznamu dostanú subjekty po odpadnutí dôvodov, pre ktoré boli na ne zaradení a zároveň neporušili stanovené pravidlá počas 12 mesiacov, po novom budú môcť byť zo zoznamov vymazané už po šiestich mesiacoch.
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebratie európskej smernice týkajúcej sa miesta poskytovania služieb do slovenského právneho systému.
Zmena má tak priniesť rozšírenie vecnej a personálnej pôsobnosti tzv. mini one-stop-shopov, ktoré v súčasnosti umožňujú zjednodušenie administratívy pri poskytovaní špecifických druhov služieb poskytovateľmi spoza hraníc Európskej únie.
Služby budú môcť využiť aj subjekty sídliace v Európskej únii
Po novom sa táto úprava bude okrem elektronických služieb spomínaných poskytovateľov uplatňovať aj na komunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania. Novinkou je aj to, že ju budú môcť využiť aj subjekty sídliace v Európskej únii, avšak poskytujúce uvedené služby v inom členskom štáte únie.
Využívanie tejto úpravy nebude povinné, ale môže si ju subjekt zvoliť dobrovoľne. Výhodou je, že pri jej využití sa nebude musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch, kde sú jeho zákazníci a kde služby dodáva. Daň prizná a zaplatí iba v členskom štáte, kde sa pre využívanie tejto úpravy identifikuje.
Pri používaní elektronickej registračnej pokladnice rezort financií umožňuje v rámci operatívnejšej registrácie pokladnice prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice ktorémukoľvek daňovému úradu. V súčasnosti tak totiž môže urobiť len miestne príslušný daňový úrad.
Pokuty pri kontrolách pokladníc sa tiež budú môcť ukladať na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia a povinností sa má vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania. Časť uvedených zmien by mala nadobudnúť účinnosť v októbri tohto roka a časť od prvého januára 2015.
