BRATISLAVA 31. januára (WebNoviny.sk) – Stanovisko Benátskej komisie, o ktoré požiadal prezident Andrej Kiska koncom minulého roka pre vymenovávanie ústavných sudcov, by mohlo byť známe 10. a 11. marca. Nech bude stanovisko akékoľvek, prezident ho bude podľa vlastných slov plne rešpektovať. Kiska verí, že aj NR SR bude brať stanovisko záväzne.
Podpredseda Benátskej komisie Christoph Grabenwarter v utorok po stretnutí s prezidentom a jeho tímom pre médiá uviedol, že komisia sa vždy snaží o to, aby boli jej stanoviská jasné, ale nechcel špekulovať o tom, čo by sa mohlo stať, ak by jedna zo strán nebola ochotná stanovisko akceptovať. Takisto je podľa neho zbytočné špekulovať nad tým, či bude ich stanovisko obsahovať aj odporúčania na zmenu legislatívy.
„Nemôžem špekulovať, čo moji kolegovia, ktorí na tomto prípade pracujú, urobia a ako sa rozhodnú. Ale môžem potvrdiť, že v minulosti Benátska komisia ako súčasť svojho stanoviska dávala aj odporúčania na zmenu legislatívy,“ povedal Grabenwarter.
Patová situácia medzi prezidentom a parlamentom
Benátska komisia je skrátený názov Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, ktorá je poradným orgánom Rady Európy. V ich kompetencii je posudzovať dodržiavanie ústavnosti členských krajín EÚ.
„Mojím jediným záujmom ako prezidenta SR je, aby v tomto tak dôležitom orgáne pre štát boli skutočne tí kvalifikovaní, tí, ktorí tam majú sedieť. To je jediná moja požiadavka. Žiaľ, dostali sme sa do stavu, keď je patová situácia medzi NR SR a prezidentom,“ povedal Kiska po rokovaní s tým, že ani ústavný súd nepomohol otázku menovania kandidátov na post ústavných sudcov vyriešiť, keďže nedal výklad ústavy, o ktorý hlava štátu súd žiadal.
Kiska: Na zložité otázky neplatia holé hlavy a holé vety
Preto som oslovil uznávanú medzinárodnú organizáciu, Benátsku komisiu, aby spravila výklad. „Požiadal som ich, aby tento výklad bol jasný, aby nedochádzalo k špekuláciám a dal som verejný sľub, že budem plne rešpektovať rozhodnutie Benátskej komisie.
Následne po tomto stretnutí bude Benátska komisia rozoberať túto problematiku aj s Ústavným súdom (ÚS) aj s NR SR. Verím, že aj NR SR prijme také isté rozhodnutie, ako som prijal aj ja, že v tejto patovej situácii, kedy nám, žiaľ, ústavný súd nepomohol túto situáciu vyriešiť, bude brať stanovisko záväzne aj pre seba,“ vyjadril sa prezident.
Zástupcovia komisie mali viacero otázok
Podľa poradcu prezidenta Jána Mazáka sa v utorok zástupcovia Benátskej komisie pýtali na veci, ktoré z podkladov neboli jasné.
„Napríklad sa pýtali, že ako je možné, že ústavný súd vyhlásil verejne iné odôvodnenie nálezu v marci 2015, ako nám potom doručil v písomnej forme. Či je možné, aby senát ÚS menil výklad ústavy, ktorý prijme plénum. Potom sa pýtali na to, ako je vlastne možné dosiahnuť zmenu výkladu, ktorý sa týka kauzy Čentéš. To sme vysvetľovali, že to je možné iba tak, ako sa pokúsil prezident, že podal návrh na výklad ústavy, ale, žiaľ ,tento návrh bol odmietnutý, takže nedošlo ku zmene a kým nedošlo ku zmene, tak ten výklad, toto bolo asi podstata celého problému, má silu ústavného zákona,“ priblížil Mazák.
Na otázku, či by malo stanovisko Benátskej komisie obsahovať aj odporúčanie zmeniť legislatívu, Mazák uviedol, že podľa neho by bolo vhodnejšie, keby ústava obsahovala explicitne kritériá, ktoré by približovali uchádzačov o kandidatúru a kandidátov na ústavných sudcov európskemu štandardu. „Momentálne je ústava veľmi všeobecná, a preto dovoľuje také výklady, ktoré sa napokon ÚS pokúsil doplniť interpretáciou v kauze Čentéš. Ukazuje sa, že to vyvoláva napätie. Nový text ústavy by bol vhodnejší,“ dodal.
Danko žiadal Kisku prehodnotiť rozhodnutie
Grabenwarter označil diskusiu u prezidenta za veľmi otvorenú a konštruktívnu tak na politickej, ako aj odbornej a technickej úrovni. Povedal, že stanovisko, na ktorom pracuje skupina spravodajcov zo Spojeného kráľovstva, Holandska a Rakúska, by malo byť známe začiatkom marca.
„Benátska komisia sa vždy snaží o to, aby jej stanoviská boli jasné a aby pomohli pri presadzovaní princípov právneho štátu vo všetkých krajinách Rady Európy, v ktorých Benátska komisia pôsobí,“ uviedol podpredseda Komisie.
Nechcel ale špekulovať o čom, čo by sa mohlo stať, keby niektorá zo strán nebola ochotná akceptovať toto stanovisko. „Z diskusií, ktoré sme viedli a vedieme, mám silné presvedčenie, že všetci aktéri tohto sporu budú toto stanovisko rešpektovať,“ dodal. Grabenwarter nechcel ani špekulovať nad tým, ako sa jeho kolegovia rozhodnú. „Ale môžem potvrdiť, že v minulosti Benátska komisia ako súčasť svojho stanoviska dávala aj odporúčania na zmenu legislatívy,“ povedal.
Prezident Andrej Kiska naposledy nevymenoval z pätice Eva Fulcová, Miroslav Ďuriš, Juraj Sopoliga, Mojmír Mamojka a Jana Laššáková žiadneho kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR. „Zistil som, že existujú závažné dôvody na nevymenovanie týchto kandidátov za sudcov,“ vyhlásil vtedy prezident.
Predseda parlamentu Andrej Danko požiadal v auguste tohto roka Kisku, aby prehodnotil svoje rozhodnutia o nevymenovaní ústavných sudcov, ten však na svojom rozhodnutí trvá. Traja kandidáti Eva Fulcova, Juraj Sopoliga a Miroslav Ďuriš podali v septembri na Ústavnom súde SR na Kisku sťažnosť. K nim sa pridal aj sudca Ján Bernát, ktorý svoju prvú sťažnosť stiahol, a teda prezident o ňom druhý raz ani nerozhodoval.