Ide o jedno z najčastejších ochorení centrálneho nervového systému. Objavuje sa bez varovania, je nepredvídateľné a jeho prvé prejavy nekonzistentné. Vypočuť si v mladom veku od lekára diagnózu s týmto názvom sa môže zdať zdrvujúce. Skorý záchyt a nasadenie biologickej liečby je však prvým predpokladom na ďalší plnohodnotný život.
Skleróza multiplex postihuje trikrát častejšie ženy ako mužov. Najčastejšie sa prejavuje medzi 20. až 40. rokom života, teda v najproduktívnejšom veku. Na Slovensku je momentálne diagnostikovaných viac ako 8 tisíc pacientov, možno však rátať s tým, že u mnohých ochorenie nie je odhalené. Presný dôvod prepuknutia sklerózy multiplex nie je známy, no odborníci predpokladajú, že 30 % tvorí genetická predispozícia, zvyšok vonkajšie faktory. „Momentálne máme na neurologickej klinike v Ružinove viac ako 600 pacientov, čo je najviac v rámci celého Slovenska,“ vysvetľuje prof. MUDr. Ľubomír Lisý, DrSc., vedúci špecializovaného Centra pre liečbu sklerózy multiplex Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove.
Ochorenie tisícich tvárí
Skleróza multiplex je chronické zápalové ochorenie centrálneho nervového systému. Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom vlastný organizmus napáda a poškodzuje funkciu nervových vláken. K poškodeniu môže dochádzať na rôznych miestach nervového systému, preto aj príznaky sú veľmi rozmanité a ľudia im neprikladajú veľký význam. „Pamätám si deň, kedy som sa ráno zobudila úplne spotená a nevedela som sa hýbať. Bolo to v čase, kedy som brala antibiotiká. Tak som si to spojila s tým,“ spomína pacientka Janka na svoj prvý atak dva roky predtým, ako jej bola skleróza multiplex diagnostikovaná.
„Skleróza multiplex sa prejavuje v začiatkoch veľmi nenápadne, čo vedie k bagatelizovaniu príznakov. Sú však typické príznaky, ktoré by sa nemali ignorovať a ich pôvod by sa mal intenzívne riešiť. Napríklad rapídne zhoršenie videnia, tŕpnutie, oslabenie končatín, strata rovnováhy či ťažkosti s močením. Ak podobné príznaky človek spozoruje, mal by navštíviť svojho neurológa,“ dopĺňa prof. MUDr. Ľubomír Lisý, DrSc.
Včasná diagnostika a liečba môže ochorenie výrazne spomaliť
Podľa profesora Lisého je východiskom zvýšiť mieru povedomia o chorobe aj medzi lekármi, aby sa diagnostika zbytočne neodďaľovala. „Tak, ako aj pri mnohých iných ochoreniach, aj tu platí, že čím skôr sa pacient začne liečiť, tým má väčšiu nádej, že sa priebeh ochorenia podarí zvládnuť. Oneskorené nasadenie liečby zvyšuje riziko trvalého hendikepu pre pacienta na celý život,“ hovorí prof. MUDr. Lisý, DrSc.
Janka navštívila lekára až pri ďalšom ataku. „Jeden deň som prestala dobre vidieť. Mala som osvetlené oči, akoby som sa dlho dívala do slnka. Šla som k svojej očnej lekárke, ktorá ma poslala na neurologické vyšetrenie,“ spomína Janka. Najskôr podstúpila magnetickú rezonanciu, neskôr aj lumbálnu punkciu. Nasledovali dodatočné elektrofyziologické vyšetrenia a krvné testy, ktoré vylúčili iné diagnózy.
Život po diagnostike
Pacienti na diagnózu skleróza multiplex reagujú rôzne. „Na začiatku je vždy more sĺz. Dôležité je, aby pacient akceptoval diagnózu, dodržiaval biologickú liečbu a odporúčania lekára. Špeciálne pri skleróze multiplex sa snažíme o to, aby pacient aj naďalej žil aktívne,“ vysvetľuje MUDr. Viera Hančínová. Cieľom liečby je zabrániť progresii sklerózy multiplex a udržať ju čo najdlhšie na stabilizovanej úrovni. Pacienti v liečbe tak môžu naďalej viesť normálny život, dokonca pracovať či plánovať materstvo.
Po vyslovení diagnózy reagovala Janka tak, ako každý pacient. Najskôr odmietavo, neskôr chorobu akceptovala a začala s liečbou. Dnes sú to takmer tri roky a na svoju diagnózu sa díva ako na súčasť života. „Už tri mesiace po diagnostike mi lekári nasadili injekčnú liečbu, vďaka ktorej môžem žiť v podstate rovnako, ako predtým. Jediné, čo sa zmenilo, boli moje priority a pracovné vyťaženie. Celkovo viac prehodnocujem, či má cenu sa kvôli niečomu stresovať a prepínať svoje sily,“ uzatvára Janka.