BRATISLAVA 28. marca (WBN/PR) – Ste to, čo jete! V takom prípade by vyzerali ľudia v niektorých končinách sveta vskutku bizarne. Mnohí ľudia cestujú často krát hlavne preto, aby ochutnali typickú miestnu kuchyňu. Na špeciality niektorých zemí však nenaberú odvahu ani tí najodvážnejší gastro cestovatelia. Ak aj Vy cestujete za jedlom (teda nielen), určite myslite na cestovné poistenie. V niektorých zemiach pokrivkáva jednak hygiena, v iných Vás prekvapia jedovatými špecialitami. Sú prípady, kedy Vám môže cestovné poistenie doslova zachrániť krk, ale aj také tráviace problémy na dovolenke nie sú nič príjemné.
Ázia je jednou zo zemí, ktoré majú pomerne krutú kuchyňu. Napriek tomu, že v mnohých oblastiach je prevládajúcim náboženstvom budhizmus, gurmáni tu nemajú problém usmrtiť vlastnú opičku vyslovene nehumánne, rozbijú jej hlavu. V Kambodži veria, že jedenie ešte teplého mozgu týchto malých tvorov približuje človeka k Bohu a v Číne ho používajú na podporu plodnosti. Mozog sa upravuje rôzne, teda mozgových receptov je viacero. Vo všeobecnosti sa však považuje za najväčšiu pochúťku surový, ešte teplý mozog z prednedávnom živej opičky. Majiteľ svojho opičieho zverenca buď uškrtí uťahovaním kovového drôtika, jeden koniec si prišliapne nohou a druhý koniec doťahuje rukou. Potom sa rozbije lebka a dobrú chuť. V niektorých „samoobsluhách“ majú tovar ešte živý. Opička je v prútenom košíku, trčí jej z neho len hlava, ktorú jej môže zákazník sám rozbiť a hneď konzumovať čerstvý mozog s paličkami.
Opice pred jedením zabijú, inak je to ale s chobotnicami alebo krevetami v južnej Kórei. Tu si potrebuje konzument užiť počas jedenia aj pocit lovca. Servírujú sa živé chobotničky, ktorých mäso je síce nevýraznej chuti, na druhej strane však poskytuje pôžitok z pohybu. Chce to cvik, zvlášť keď Vám vybehne z úst nepoddajné chápadlo a prisaje sa Vám na líce. Má to svoje výhody, jedlo stačí len uloviť, dať ho do akvária s vodou, aby bolo pri podávaní ešte čiperné a nech sa páči. Ak sa Vám podarí nakrájať hybké chápadlá, namáčajú sa do sezamovej omáčky a veľmi dlho žuvajú. Nedá mi nespomenúť aj rýchle varenie tzv. speedcooking, kedy kuchári varia na čas. Boduje sa ako rýchlo ste pokrm pripravili a nakoľko je jedlo po príprave ešte pohyblivé. Ryby s hýbajúcimi sa žiabrami ovenčené horúcou omáčkou, alebo vlniace sa hadie kúsky, to je speedcooking.
Máte predsudky pred pojedaním hmyzu alebo odborne povedané pred entomofágiou? V 113 krajinách sveta ich nemajú.Už tradične Ázia, Afrika, ale aj južná Amerika si pochutnávajú na kobylkách, larvách, mravcoch alebo včelách. V Thajsku tvrdia, že opečené včely chutia ako perník a sušené pomleté mravce majú 5krát viac bielkovín ako hovädzie mäso. V Čínskej medicíne chránia pred tuberou, rakovinou pľúc alebo vypadávaním vlasov. V austrálskej buši sa zasa za delikatesu považuje 25 centimetrov dlhá larva motýľa drevoplne šedého, ktorú domorodci vyťahujú spod kôry stromu. V Mexiku tiež príliš romantiky nepobrali a mexický kaviár nie je nič iné ako vajíčka ploštíc žijúcich v oblasti jazera Texcoco.
Poznáte najdrahšiu kávu na svete? Za kilogram indonézskej cibetkovej kávy KopiLuwak zaplatíte v našich končinách takmer 700 eur. Prečo táto závratná suma? Kávu totiž vylučuje kunovitá šelma cibetky Luwak. Okrem iného sa totiž živí najkvalitnejšími kávovými zrnami, ktoré ale nestrávi a vyjdú z nej vcelku. Domorodci potom zbierajú exkrementy veľaváženej šelmy a predávajú ich za nekresťanské peniaze. Takáto káva má vraj oveľa jemnejšiu chuť a nezanecháva v ústach výrazný kávový odér.
V Peru, Bolívii a severnej Argentíne zasa môžete ochutnať pečené morské prasiatko. Mäso ako mäso, väčšina z nás si však spája morča s teráriom, pilinami, maznaním a detstvom. V týchto oblastiach sa lovia alebo chovajú hlavne divé morčatá, ktoré sú raz tak veľké ako zverimexové prasiatka. Morča sa dá kúpiť aj v hypermarkete, mrazené a odchlpené, alebo sú obchody, kde si môžete vybrať spomedzi živých kusov, ktoré Vám zabijú a zabalia na domov. V podstate aj v našej oblasti jeme celkom milé zvieratá, takže predsudky bokom, japonská kuchyňa patrí k najzdravším na svete. Čo však asi ostáva priemernému Európanovi rezonovať v hlave, je jedenie alebo varenie zvierat zaživa a nehumánne usmrcovanie „pokrmu“. Žeby otázka na Slobodu zvierat? Dnes bojujeme za práva delfínov, ktorí si uvedomujú sami seba, ideme bojovať aj za dôstojnú smrť úžitkových zvierat?
Autor: Katarína Kalivodová