BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) – Každú deviatu slovenskú domácnosť (teda 11 percent) tento rok žiadali o úplatok. Vyplýva to z výsledkov barometra korupcie, ktorý po prvý raz mapoval aj na Slovensku osobnú skúsenosť občanov s úplatkami a rozsah korupcie. Podobný prieskum sa robil v 87 krajinách.
Prieskum pre Transparency International Slovensko robila v novembri agentúra MVK na vzorke 1 120 respondentov. V prieskume skúmajú tzv. malú korupciu, teda nie tendre, legislatívu. „Je to pohľad zdola,“ konštatoval Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko, ktorý prezentoval výsledky prieskumu na dnešnej konferencii v Bratislave. Ako konštatoval, hneď prvé zistenie prieskumu je nelichotivé pre Slovensko a pri ďalších otázkach bolo takých nelichotivých zistení viac.
Úplatok ako bežná transakcia
Žiadosti o úplatok domácnosti väčšinou, konkrétne v 72 percentách, ani len nenahlasujú. Hlavnými dôvodmi sú, že podľa nich to nemá význam (31 percent), boja sa odplaty (26 percent), je to časovo náročné alebo nevedia, ako sa to nahlasuje. Slováci svoje inštitúcie považujú za menej skorumpované ako ľudia zo susedných krajín. Výnimkou je len súdnictvo – tam sa podľa 45 percent slovenských respondentov vyskytuje korupcia, v krajinách V4 si to myslí menej ľudí – 40 percent. V okolitom zahraničí považujú za najviac korupčnú oblasť politické strany, čo u nás neplatí (na Slovensku to bolo 36 percent respondentov).
Podľa Šípoša je veľmi negatívny jav, že veľa ľudí považuje žiadosť o úplatok za bežnú obchodnú transakciu. Prieskum priniesol poznatok, že štvrtina domácností za posledných 12 mesiacov dala úplatok v zdravotníckom zariadení, na pozemkových úradoch tak urobilo 16 percent domácností a rovnako 16 percent dalo úplatok na úradoch, ktoré vydávajú potvrdenia a povolenia.
Asi tretina respondentov povedala, že úplatky, ktoré dávali, boli do 20 eur, ďalšia tretina hovorí, že to bolo od 20 do 70 eur, sedem percent však uviedlo, že dali viac ako 330 eur. Podľa autorov prieskumu je riešením pre Slovensko posilnenie verejnej kontroly v súdnictve a zdravotníctve, a to zverejňovaním hodnotenia kvality, rozsudkov súdov a pochybení v zdravotníctve ako aj konfliktov záujmov. Okrem toho treba podporiť nahlasovanie nekalých praktík, napríklad finančnou motiváciou. Pri zákonoch by bola riešením protikorupčná doložka.
TI: Korupcia vo svete je stále horšia
Väčšina ľudí považuje svet za skorumpovanejší, než bol pred troma rokmi. Vyplýva to z prieskumu organizácie Transparency International (TI), ktorý uskutočnila v 86 krajinách sveta na vzorke vyše 90 000 ľudí. Až šesť z desiatich opýtaných považuje korupciu vo svojej krajine za horšiu. Každý štvrtý respondent zaplatil za posledný rok nejaký úplatok, väčšinou polícii. Ako najhoršiu vyhodnotila Transparency International situáciu v Afganistane, Nigérii, Iraku, Indii, Číne a Rusku. Dánski respondenti podľa vlastných vyjadrení nezaplatili za posledný rok žiaden úplatok. Oproti roku 2006 sa korupcia podľa prieskumu zhoršila najviac v Čile, Kolumbii, Macedónsku a Poľsku. Za najskorumpovanejšiu inštitúciu považujú ľudia politické strany, za ktorými nasleduje polícia, štátne úrady vrátane daňových a justícia.
Polovica opýtaných si myslí, že vlády nebojujú s korupciou efektívne. Riaditeľ sekcie prieskumov TI Robin Hodess považuje zistené údaje za alarmujúce. „Podľa skúseností ľudí sa úplatky týkajú najčastejšie polície, čo je ozaj znepokojujúce,“ povedal pre BBC. Platenie úplatkov je najčastejšie v Afrike, lepšie je na tom EÚ a Severná Amerika. V Európe si však až 73 percent ľudí myslí, že korupcia ako taká sa v tomto regióne za posledné tri roky zhoršila. TI prieskum pod názvom Global Corruption Barometer 2010 zverejnila pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii, ktorý si svet pripomína vo štvrtok.
