BRATISLAVA 21. marca (WEBNOVINY) – Pred 70 rokmi, 25. marca 1942, odišiel z Popradu prvý transport mladých žien a dievčat do koncentračného tábora Osvienčim. Potom až do 20. októbra 1942 pokračovali ďalšie. K deportáciám smeroval najmä po roku 1940 systematický nátlak Nemecka a vplyvná domáca skupina sympatizantov s nacizmom. „V sekularizovanom prostredí modernej európskej spoločnosti sa zrodili totalitné ideológie, ktoré chceli nahradiť náboženstvo. Ukázalo sa však, že vedú Európu a celé ľudstvo k veľkým vlnám násilia a bezprávia. Nacistické učenie o menejcennosti a škodlivosti židovskej rasy viedlo k uskutočneniu plánu vyhubenia Židov. Pritom nadviazalo na vžité stereotypy a odmietania Židov a dalo im novú negatívnu dynamiku a náplň,“ napísala Konferencia biskupov Slovenska vo vyhlásení k 70. výročiu začatia židovských deportácií zo Slovenska.
Motiváciou deportácií bola podľa biskupov jednak túžba zbaviť sa Židov, vnímaných optikou dobovej propagandy a predsudkov výlučne ako nepriateľov, a súčasne získať ich majetok. „Je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi. Katolícki i evanjelickí biskupi varovali zodpovedných politických činiteľov pred aplikáciou rasového princípu do vtedajšieho zákonodarstva. Ich hlas však ostal nevypočutý a často bol prekrúcaný a marginalizovaný,“ napísali biskupi s tým, že priznávajú, že sa zastávali prevažne pokrstených Židov. Rovnako podľa nich nebol rešpektovaný ani hlas Svätej stolice, ktorá sa rázne postavila proti rasovému zákonodarstvu i deportáciám. „Deportácie sa ukazovali ako rýchle a rázne riešenie večného problému, no ich dôsledky boli jednoznačne negatívne. Vtedajší zodpovední politici sa hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali. Buď úplne podľahli predstave o správnosti svojho radikálneho postupu, alebo ostali viac, či menej pasívni,“ napísali katolícki biskupi.
Dnešných predstaviteľov katolíckej cirkvi na Slovensku zaráža najmä ľahostajnosť predstaviteľov štátu, s akou sa stavali k osudu ľudí, ktorí odchádzali do viac ako neistých podmienok. Ako sa čoskoro po deportáciách totiž ukázalo, nešlo o usídľovanie Židov na vyhradených územiach, hoci boli o tom mnohí presvedčení, ale o ich systematickú likvidáciu. Z 89 456 slovenských Židov bolo v roku 1942 ponižujúcim spôsobom a často za surového zaobchádzania deportovaných celkovo 57 628 osôb. Mnohí z nich boli z územia, ktoré bolo následkom Viedenskej arbitráže mimo územia vtedajšej Slovenskej republiky. „Potom sa zo Slovenska až do roku 1944 Židia aj napriek nemeckému nátlaku nevyvážali. Novým impulzom pre obnovenie deportácií sa stal až príchod nemeckej armády v auguste 1944, keď do marca 1945 bolo vyvezených ďalších asi 13 500 Židov. Takmer všetci vyvezení Židia zahynuli v neľudských podmienkach nacistických koncentrákov. Je to realita, ktorú už nik nezmení,“ konštatujú biskupi. Podľa nich však nemožno nespomenúť aj skutočnosť, že Slovensko sa spomedzi vtedajších krajín strednej Európy s prihliadnutím na počet obyvateľstva zaraďuje na prvé miesto s množstvom zachránených Židov. „Dokazuje to aj skutočnosť, že na Slovensku bolo za záchranu Židov ocenených titulom Spravodlivý medzi národmi takmer 540 ľudí. Stalo sa to aj vďaka jeho kresťanskému charakteru a všetkým tým, ktorí riskovali svoju slobodu a často i život, aby pomohli prenasledovaným. Intervencie biskupov, kňazov a laikov, ukrývanie Židov v kláštoroch na farách a v kresťanských rodinách, falošné krstné listy a úradné dokumenty, to všetko bolo prejavom pôsobivej kresťanskej lásky k blížnemu,“ upozorňujú vo vyhlásení biskupi.
Zároveň biskupi pripomínajú, že až po uplynutí 45 rokov od deportácií Židov, teda v októbri 1987 z iniciatívy skupiny slovenských katolíckych disidentov vyšlo vyhlásenie, ktoré odsúdilo deportácie a vyjadrilo ľútosť. Pod vyhlásenie sa podpísalo 24 signatárov z radov významných osobností cirkvi, literatúry, umenia a vedy. „Sme si vedomí, že minulosť nemožno vrátiť späť a ani retušovať, no môžeme sa z nej poučiť a každý z nás môže urobiť veľa, aby sme ako kresťania boli vždy – v dobrých i zlých časoch – nositeľmi nádeje pre všetkých,“ konštatujú biskupi.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku sa podľa jeho hovorcu Jaroslava Franeka nezaoberal vyhlásením Konferencie biskupov Slovenska k 70. výročiu začatia židovských deportácií zo Slovenska. Ako uviedol Franek pre agentúru SITA, osobne mu je však vyhlásenie sympatické. Upozornil však na jednu faktickú chybu vo vyhlásení. Biskupi napísali, že z 57 628 deportovaných osôb mnohí boli z územia, ktoré bolo následkom Viedenskej arbitráže mimo územia vtedajšej Slovenskej republiky. Podľa Franeka však tento údaj deportovaných je z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Zároveň dodal, že Slovensko nezvládlo svoju minulosť, preto takéto vyhlásenie biskupov víta. Zdôraznil, že také udalosti, ako je výročie deportácií, si treba pripomínať adekvátnym spôsobom.
SITA