Merkelová je známa aj smiešnymi imitáciami rozrušeného Vladimira Putina, ktorý čosi škriabe na kus papiera. „Tu! Tu!“ napodobňuje Merkelová Putinovo pišťanie a bodá prstom do papiera, ako on – zábavne to kontrastuje s tajomným výrazom, ktorý ruský prezident prezentuje svetu.
Kancelárka je výborný životopis o Angele Merkelovej, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar. Svojho času to bola najmocnejšia žena na svete. Je to kniha, ktorá pomáha lepšie pochopiť súčasnú éru, politické rozkoly uplynulých desaťročí, ako fungovali rokovania a vyjednávania. Akí vlastne boli svetoví lídri.
Angela Merkelová bola odjakživa outsiderka. Ako dcéra kňaza vyrastala v Sovietmi okupovanom východnom Nemecku, v mladosti pracovala ako chemická výskumníčka a do politiky vstúpila až po páde Berlínskeho múru. A predsa sa o pätnásť rokov stala nemeckou kancelárkou a čoskoro aj neoficiálnou vodkyňou západného sveta.
Uznávaná spisovateľka Kati Marton sa podujala objasniť záhadu tohto nevídaného vzostupu. Vďaka výnimočnému prístupu ku kancelárkiným najbližším spolupracovníkom a čerstvo zverejneným dokumentom opisuje jedinečnú politickú genialitu, ktorá je tajomstvom Merkelovej úspechu. Niet iných moderných lídrov, ktorí by tak zručne čelili autoritárskej agresivite, presadili odvážne spoločenské opatrenia a v období ¬čoraz polarizovanejších krajín by pokojne zjednotili celý kontinent. Šikovne dostávala politikov pevnej ruky ako Putina či Trumpa tam, kde ich potrebovala, a mala čo robiť s prekvapivo komplikovanými vzťahmi so spojencami, ako bol Obama a Macron.
Táto žena, ktorá si až úzkostlivo stráži svoje súkromie, je vzorom pre každého, kto má ambíciu získať a udržať si moc a zároveň zostať verný svojim morálnym hodnotám. Kancelárka vrhá svetlo na jednu z najvýnimočnejších žien našich čias a je zároveň strhujúcim politickým životopisom, intímnym ľudským portrétom a veľavravným pohľadom na politické líderstvo v akcii.
Autorka životopisu Kancelárka Kati Marton si vás svojím štýlom písania získa – evidentne sa dostala k mnohým informáciám a zákulisným príhodám, ktoré jej pomohli vykresliť portrét bývalej nemeckej kancelárky. Skvelé sú poznámky a príhody napríklad v súvislosti s Putinom, Macronom, Obamom, či Trumpom.
Ponoríte sa do zákulisia politiky. A zistíte, prečo mala Merkelová taký odpor k sociálnym sieťam…
Angela Merkelová chcela mať absolútnu kontrolu nad tým, aké informácie a správy budú prúdiť z jej úradu, a tak sa úzkostlivo vyhýbala sociálnym sieťam schopným šíriť dezinformácie a prekrútiť proti nej aj nevinné interakcie. Pochopenie pre moc internetu prejavila napríklad v júli 2016 na parížskom samite EÚ – Balkán, ktorý sa konal vo veľkolepom Elyzejskom paláci. Na oslavu zavŕšenia rozhovorov si podpredseda čiernohorskej vlády Ivica Dačić zanôtil svoju obľúbenú pieseň ’O Sole Mio. Zatiaľ čo si čiernohorský politik pospevoval, lídri krajín EÚ siahli po mobiloch. No kým oni vnímali potenciálne zábavný obsah pre svoje sociálne siete, Merkelová videla len potenciálne nebezpečenstvo. Vstala a prítomných požiadala: „Prosím, odložte mobily! Tie zábery sa stanú virálnymi a vrhnú na náš samit veľmi zlé svetlo.“ Európski politici si poslušne vypli mobily a podpredseda
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Hurajová:
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis