BRATISLAVA 7. septembra (WEBNOVINY) – Kabinet Ivety Radičovej schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale. Týmto dodatkom sa majú zaviesť opatrenia na zvýšenie flexibility a kompetencií eurovalu, na ktorých sa európski lídri dohodli ešte 21. júla tohto roka a nahradiť má aj prvý dodatok, ktorým sa má navýšiť efektívna úverová kapacita eurovalu.
Odporúčame
Jeseň rozhodne o budúcnosti Slovenska na desaťročia
Decembrové hlasovanie o eurovale zvýši nervozitu na trhoch
Nový dodatok tak zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku
Ten však zatiaľ nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.
Pôvodný dodatok schválila slovenská vláda ešte v júni
Národná rada SR však o ňom ešte nerokovala. Nový dodatok je takisto prezidentskou zmluvou a vyžaduje súhlas Národnej rady SR. Na vykonateľnosť dodatku v slovenských podmienkach bude ešte potrebné schváliť novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorú už minister financií na rokovanie vlády raz predložil, ministri o nej však vtedy nerokovali.
Kabinet Ivety Radičovej schválil v stredu dodatok bez hlasov ministrov za koaličnú SaS, ktorá euroval odmieta. Schválenie vládou však podľa ministra financií Ivana Mikloša neznamená, že neplatí dohoda koaličných lídrov, že Slovensko tieto dokumenty prerokuje až medzi poslednými krajinami v eurozóne. „Budeme poslední, alebo jedni z posledných,“ povedal v stredu po rokovaní vlády. Schválenie vládou podľa neho len zabezpečí, aby bol materiál po schválení v parlamentoch ostatných krajín už pripravený aj na rokovanie v slovenskom parlamente.
Hlasovanie v slovenskom parlamente o eurovale však zostáva stále otázne
SaS tvrdí, že svoj názor nemení, čo po rokovaní vlády potvrdil aj nominant strany, minister hospodárstva Juraj Miškov. „Nezvykneme meniť názor v tak závažných veciach, ako je otázka eurovalu,“ uviedol. Šéf Smeru-SD Robert Fico zase opakuje, že svoje hlasy poslanci najväčšej opozičnej strany eurovalu dajú, iba keď koalícia zaručí 76 hlasov. Premiérka však Ficovi v stredu odkázala, že súčasná vláda len pokračuje v krokoch, ktoré naštartovala ešte bývalá vláda svojimi postojmi v Bruseli. „Smer nikdy nemal problém, ani vecný, s eurovalom. Je len a len na strane Smer-SD, aký má vecný postoj k tomuto riešeniu,“ tvrdí Radičová.
Nový dodatok pritom zavádza napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci. „Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh,“ konštatuje sa v návrhu.
Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja(EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
„EFSF takto preventívne pomôže aj takémuto štátu udržať sa na trhu bez toho, aby tento štát, podobne ako Írsko, Portugalsko a Grécko, neskôr nepožiadal o pomoc v rámci prvotného konceptu EFSF. Akákoľvek finančná pomoc štátu prostredníctvom EFSF je však podmienená prísnym plnením podmienok, za ktoré bude zodpovedať samotný štát, aj keď by bola finančná pomoc určená primárne súkromnému finančnému sektoru,“ konštatuje sa v návrhu.
