Kabinet by mal podporiť zrušenie priestupkovej imunity

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Iveta Radičová
Premiérka Iveta Radičová (uprostred) prichádza na rokovanie vlády SR. Bratislava, 2. marec 2011. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) – Zrušenie priestupkovej imunity poslancov a sudcov by dnes mala podporiť vláda na 52. schôdzi.

Návrh pripravila štvorica koaličných poslancov Jozef Kollár, Jozef Mikuš, Pavol Hrušovský a László Solymos. V zákone o priestupkoch sa má upraviť paragraf, ktorým sa stanoví, že „sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré má znaky priestupku a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca a člen vlády Slovenskej republiky.“

Ak by takáto osoba nesúhlasila s „prejednaním konania“ na mieste, urobí sa o tom záznam a prípad postúpia správnemu orgánu. Ak už priestupok poslanca alebo sudcu prerokoval príslušný orgán, nebudú ho už za dané konanie disciplinárne stíhať. Autori navrhujú účinnosť od 1. septembra.

Návrh Smeru asi odmietnu

Nesúhlasné stanovisko vláda zrejme vysloví k návrhu na zmenu ústavy, ktorú pripravili poslanci Smeru-SD Marek Maďarič a Róbert Madej. Reagujú na schválenú ústavu Maďarskej republiky. Cieľom opozičných zákonodarcov je v Ústave SR zakotviť, že Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody a uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

Ústava Maďarskej republiky okrem iného umožňuje príslušníkom maďarskej menšiny v zahraničí voliť. Na slovenskej strane sa objavili výhrady, že základný maďarský zákon má exteritoriálne účinky. V minulom volebnom období súčasná opozícia už reagovala na maďarský zákon o dvojakom občianstve novelou zákona o štátnom občianstve. Na základe maďarskej legislatívy dnes môže získať pas tejto krajiny každý, kto ovláda maďarčinu a má predkov z Uhorska alebo Maďarska.

Financovanie rozvojovej pomoci

V roku 2015 chce Slovensko dať na oficiálnu rozvojovú pomoc takmer štvornásobne viac ako v súčasnosti. Kým v roku 2010 Bratislava poskytla na rozvojovú pomoc 0,085 percenta hrubého národného dôchodku (55,6 mil. eur), o päť rokov neskôr by to malo byť 0,33 percenta. Aj toto je jeden zo záverov Správy o siedmom roku členstva SR v EÚ, ktorú dnes prerokuje vláda. Svoj medzinárodný záväzok do roku 2010 prispievať 0,17 percenta hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc splnilo Slovensko iba na polovicu.

Kabinet dnes bude schvaľovať aj plán cvičení slovenských vojakov v zahraničí v druhom polroku a prítomnosť cudzích vojakov na našom území v rovnakom období. Má aj odobriť dohodu, na základe ktorej môže Slovensko čerpať 2,43 milióna eur z fondu solidarity Európskej únie na prefinancovanie mimoriadnych opatrení nasledujúcich po povodniach v máji a júni 2010.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef KollárJozef MikušLászló SólymosMarek MaďaričPavol HrušovskýRóbert Madej