BRUSEL 10. septembra (WEBNOVINY) – Budúci predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker zverejnil zloženie svojho 28-členného tímu, v ktorom budú mať po jednom zástupcovi všetky členské štáty EÚ. Zloženie EK musí schváliť Európsky parlament.
Slovák Marek Šefčovič bude mať na starosti portfólio dopravy, mobility a politiky pre vesmír, ktoré je podľa neho silným ekonomickým portfóliom, o aké sa od začiatku uchádzal. Šefčovič bude v komisii najdlhšie slúžiacim eurokomisárom. Ako povedal v stredu Šefčovič pre agentúru SITA, pred eurovoľbami hovoril, že chce silný ekonomický rezort.
O získaní portfólia rozhodlo viacero faktorov
„Doprava je jedno z najsilnejších portfólií, pretože pokrýva oblasť celej infraštruktúry. Zamestnáva viac ako desať miliónov Európanov. Všetky najväčšie dopravné priemysly sú spojené s týmto portfóliom. Rovnako aj výška rozpočtu,“ povedal. Podľa neho predseda Európskej komisie Jean-Claud Juncker zmenil doterajší koncept organizácie Európskej komisie, keď po novom budú jej podpredsedovia zodpovední za horizontálnu koordináciu bez konkrétneho portfólia.
„Práve v tomto kontexte som rád, že mi predseda EK dáva možnosť prejsť od všeobecnej agendy zameranej skôr na vnútorný chod Komisie a komunikáciu s ostatnými inštitúciami k oblasti, ktorá je konkrétna a má reálny prínos pre európskych občanov,“ uviedol s tým, že podobnú stratégiu zvolili napr. aj kolegovia – komisári z Nemecka a Francúzska, ktorým bola podobne ako aj jemu ponúknutá funkcia podpredsedu-koordinátora, bez konkrétneho portfólia.
Podľa Šefčoviča o získaní portfólia pre dopravu rozhodlo viacero faktorov. „Prvý, že od začiatku som jasne deklaroval záujem o silné ekonomické portfólio,“ uviedol s tým, že od začiatku leta prebiehali zložité rokovania. Dostal aj otázku, či chce pokračovať ako podpredseda komisie. „Chcel som ísť do oblasti, ktorá má dopad na každodenný život ľudí,“ povedal. Podľa Šefčoviča rozhodol tiež vzťah s predsedom komisie, s ktorým sa poznajú z rokovaní o vstupe do eurozóny.
Bude mať k dispozícii jeden z najvyšších rozpočtov
Európsky „rezort dopravy“ má podľa Šefčoviča spolu s poľnohospodárstvom, regionálnou politikou, vedou a výskumom jeden z najvyšších rozpočtov v rámci európskeho rozpočtu. Ide o takmer 40 mld. eur vrátane vesmírnych programov Galileo, Kopernikus a horizontálneho programu Connecting Europe Facility (nástroj na prepojenia v Európe).
„Connecting Europe Facility je nástroj, prostredníctvom ktorého sa má v rokoch 2014-2020 umožniť efektívnejšie prepojenie európskych ciest, železničných tratí, letísk a námorných prístavov. Cieľom je ďalšie posilňovanie kvality európskej dopravnej infraštruktúry. Mal by tiež pomôcť vylepšiť dopravnú infraštruktúru prostredníctvom deviatich hlavných koridorov tvoriacich základ prepravných služieb na jednotnom európskom trhu, ktoré budú znamenať revolúciu v dopravnom spojení medzi Východom a Západom,“ uviedol Šefčovič.
Generálne riaditeľstvo pre dopravu, ktoré bude spadať do Šefčovičovej kompetencie, má takmer 500 zamestnancov. „Do mojej pôsobnosti budú ďalej patriť aj štyri európske agentúry zamerané na leteckú, námornú bezpečnosť, železničné siete a inovácie v oblasti dopravy, ktoré zamestnávajú viac ako 1 200 ľudí, a ktoré okrem iného napríklad udeľujú letecké licencie, vytvárajú jednotné signalizačné štandardy na európskych železniciach, resp. zabezpečujú implementáciu infraštruktúrnych a výskumných projektov v oblasti dopravy,“ povedal eurokomisár s tým, že súčasťou portfólia sú aj ďalšie dve PPP schémy, SESAR pre modernizáciu riadenia európskeho vzdušného priestoru a Shift2Rail pre zvyšovanie kapacity železničnej dopravy v EÚ.
Únia je z hľadiska dopravy svetovou veľmocou
Dopravná politika vytvára podľa Šefčoviča podmienky pre lepšiu konkurencieschopnosť priemyslu, podporu mobility, ako aj inovácií v sektore dopravy a investícií do infraštruktúry. „Dopravná politika je základným predpokladom rastu a vytvárania pracovných miest, ktoré sú hnacím motorom znovunaštartovania európskej ekonomiky,“ povedal. Zároveň upozornil, že odvetvie dopravy priamo zamestnáva v EÚ približne 10 miliónov ľudí a predstavuje 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Letecká doprava v EÚ zamestnáva 670 000 ľudí a námorná doprava 300 000 ľudí, pričom nepriamo toto odvetvie generuje ďalšie tri milióny pracovných miest. EÚ disponuje najväčšou lodnou flotilou, pričom európskymi prístavmi ročne prejde viac ako 80 000 obchodných lodí,“ konštatoval Šefčovič.
Kvalita dopravných služieb má podľa slovenského eurokomisára nezanedbateľný vplyv aj na kvalitu nášho života. Podľa neho každá domácnosť v EÚ minie priemerne 13,2 % svojho rozpočtu na dopravné služby. „Európska únia je z hľadiska dopravy jednoznačnou svetovou veľmocou. Z celosvetového počtu motorových vozidiel premáva jedna tretina (250 miliónov) v EÚ. K tomuto významnému ekonomickému portfóliu pribudne aj agenda vesmírnej politiky EÚ. Dnes si už málokto dokáže predstaviť novšie autá či mobilné telefóny bez satelitnej navigácie, či prijímanie dôležitých rozhodnutí v oblasti životného prostredia a urbanistiky bez satelitných snímok. Tieto služby zabezpečujú programy ako Galileo, Kopernikus či Európska vesmírna agentúra so sídlom v Kourou vo Francúzskej Guyane,“ dodal Šefčovič.
Šefčovič začne teraz s prípravou na vypočutie pred europoslancami. Malo by byť po 29. septembri. „Musím sa pozrieť, v akom stave sú všetky projekty, ktoré sa týkajú budovania transeurópskych magistrál, pretože rozpočet EÚ je pod výrazným tlakom,“ povedal. Medzi prvými sa bude zaujímať aj o projekt o jednotnom nebi, ktorý má zlepšiť leteckú dopravu.
Šefčovič dostal podľa Lajčáka silné portfólio
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák tvrdí, že oblasť dopravy, mobility a politiky pre vesmír, je veľmi vážne portfólio, ktoré Šefčovičovi zaručí v Komisii silný hlas. „To, čo sme od začiatku hovorili, že chceme, aby náš eurokomisár mal silné ekonomické portfólio, tak to sa podarilo,“ uviedol Lajčák. „Je dobré, že máme komisára, ktorý ma silné meno, silné portfólio a tým aj jeho hlas bude silný,“ dodal.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie by však bolo chybou domnievať sa, že Šefčovič bude „teraz robiť nejaké malé domov pre Slovensko“. Komisára síce nominuje členská krajina, jeho úlohou je však podľa Lajčáka zastupovať Európsku úniu. „To by v Komisii veľmi rýchlo skončil. Ale váha portfólia dáva aj váhu vášmu hlasu pri rozhodovaní v Komisii,“ poznamenal.
Fakt, že Maroš Šefčovič už nebude podpredsedom Európskej komisie, Lajčáka nemrzí. Podpredsedovia totiž podľa neho nemajú vlastné portfóliá a ich úloha je skôr koordinačná. „Môžeme viesť filozofickú debatu, či je lepšie koordinovať, ale nemať vlastnú zodpovednosť. Ja si osobne myslím, že je lepšie mať konkrétnu agendu, konkrétnych ľudí, projekty, rozpočet a viete, čo za vami zostane,“ ukončil.
Belgicko – Marianne Thyssenová (58) – komisárka pre zamestnanosť, sociálne veci a pracovnú mobilitu
Británia – Jonathan Hill (54) – komisár pre finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálovú trhovú úniu
Bulharsko – Kristalina Georgievová (61) – podpredsedníčka komisie pre rozpočet a ľudské zdroje
Cyprus – Christos Stylianides (56) – komisár pre humanitárnu pomoc a krízový manažment
Česko – Věra Jourová (50) – komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľskú politiku a rovnosť pohlaví
Dánsko – Margrethe Vestagerová (46) – komisárka pre súťaž
Estónsko – Andrus Ansip (58) – podpredseda pre digitálny jednotný trh
Fínsko – Jyrki Katainen (42) – podpredseda pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť
Francúzsko – Pierre Moscovici (56) – komisár pre ekonomické a finančné záležitosti, dane a colnú úniu
Grécko – Dimitris Avramopoulos (61)- komisár pre migráciu a vnútorné veci
Holandsko – Frans Timmermans (53) – prvý podpredseda EK zodpovedný za lepšie riadenie, inštitucionálne vzťahy a právny štát
Chorvátsko – Neven Mimica (60) – komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj
Írsko – Phil Hogan (54) – komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Litva – Vytenis Andriukaitis (63) – komisár pre zdravie a potravinovú bezpečnosť
Lotyšsko – Valdis Dombrovskis (43) – podpredseda pre euro a sociálny dialóg
Luxembursko- Jean-Claude Juncker (59)- predseda EK
Maďarsko – Tibor Navrácsics (48) – komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a občianstvo
Malta – Karmenu Vella (64) – komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov
Nemecko – Günther Oettinger (60) – komisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť
Poľsko – Elzbieta Bienkowská (50) – komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky
Portugalsko – Carlos Moedas (44) – komisár pre výskum, vedu a inovácie
Rakúsko – Johannes Hahn (56) – komisár pre európsku susednú politiku a rozširovanie
Rumunsko – Corina Cretuová (47) – komisárka pre regionálnu politiku
Slovensko – Maroš Šefčovič (48) – komisár pre dopravu, mobilitu a politiku pre vesmír
Slovinsko – Alenka Bratušeková (44) – podpredsedníčka pre energetickú úniu
Španielsko – Miguel Arias Canete (64) – komisár pre klimatické zmeny
Švédsko – Cecilia Malmströmová (46) – komisárka pre obchod
Taliansko – Federica Mogheriniová (41)- vysoká predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, podpredsedníčka EK
