BRATISLAVA 5. apríla 2018 (WBN/PR) – Fanúšikovia Jo Nesboa sa dočkali. Vychádza špičkový triler od najúspešnejšieho autora severských detektívnych románov Jo Nesbøa s názvom Macbeth.
Kniha je súčasťou literárneho projektu Shakespeare 400 a v svetovej premiére vychádza v 30 svetových jazykoch, vrátane slovenčiny.
„Po preložení 15 kníh od tohto autora som už nečakal, že ma môže prekvapiť. Shakespearov motív však pozdvihol Nesbov tradičný štýl z úrovne kriminálnych románov a osobne hodnotím román Macbeth ako to najlepšie, čo som od Nesboa čítal,“ tvrdí vynikajúci prekladateľ a znalec severskej literatúry Jozef Zelizňák.
Prenesieme sa do 70.rokov. Sme v ponurom priemyselnom meste, ktoré sužuje chudoba a úpadok mravov. Zatvára sa jedna továreň za druhou, po uliciach sa potácajú narkomani a vysoko postavení občania figurujú na výplatných páskach dílerov.
Macbeth je najlepší policajt, ktorý kedy viedol oddelenie tohto severského mesta. Jeho úlohou je vyčistiť mesto od korupcie a pomáhať ľuďom s drogovou závislosťou. Ale aj on má svoju temnú minulosť. Ako bývalý „feťák“ môže opäť ľahko podľahnúť drogám. Má moc, má peniaze aj rešpekt. No chce ešte viac. A neváha pre to aj zabíjať.
Ak ste čítali Shakespearovho Macbetha, viete, na čo sa môžete tešiť.
V Nesbovom Macbethovi je Lady milenkou a majiteľkou luxusného kasína.
Hekate nie je bohyňa kúziel, ale mocný vodca drogového kartelu.
A trojica odporných žien mieša v kotle namiesto čarovného elixíru tie najsilnejšie narkotiká…
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:
V podaní nórskeho spisovateľa Jo Nesbøa je Macbeth ešte mrazivejší a napínavejší. V príbehu sa miešajú ambície, moc, peniaze, vášne, láska i zrada do mixu, ktorý vás vtiahne a nepustí.
Svetové médiá o novinke Macbeth:
„Svetová klasika plus Nesbø vo svojej najlepšej forme. /…/ Nesbø už zasa raz napísal brutálne dobrú knižku, čarovnú detektívku!“
Faedrelandsvennen, Nórsko
„Výnimočný Macbeth. Jo Nesbø prerozprával Shakespearovu apokalyptickú drámu majstrovským štýlom. /…/ Čitatelia, ktorí nikdy ani len nepočuli o Shakespearovi, to budú čítať ako silný, napínavý thriller. Súčasné publikum možno nájde v jeho próze skôr odkazy na Sin City Franka Millera alebo gangsterské opusy Martina Scorseseho či Sergia Leoneho.“
Dagbladet, Nórsko
Začítajte sa do nového trileru Macbeth:
„Sú tu,“ oznámil inšpektor Duff a dúfal, že muži z drogového nezachytili neúmyselné zachvenie v jeho hlase. Počítal s tým, že Norse Riders pošlú po drogy troch, štyroch, maximálne piatich mužov. Teraz však napočítal dvanásť motoriek v kolóne, čo sa pomaly vynárala z tmy. Na posledných dvoch sedeli vždy dvaja chlapi. Štrnásť proti deviatim. A všetko nasvedčovalo tomu, že Norse Riders sú vyzbrojení ťažkými zbraňami. Aj tak to chvenie v hlase nespôsobil pomer síl. Duffovi sa práve splnilo jeho najtajnejšie želanie. Konvoj vedie on, konečne ho má na dosah.
Neukázal sa celé mesiace, no len jediný chlap nosil takú prilbu a jazdil na červenej motorke Indian Chief, ktorú chýr radil k päťdesiatim kusom, čo si newyorská polícia nechala tajne vyrobiť v roku 1965. Oceľ zahnutej pošvy pripevnenej k boku motorky sa ligotala.
Sweno.
Niekto mu tvrdil, že je už po ňom, iný, že ušiel do cudziny, zmenil identitu, ostrihal si svetlé vrkoče a teraz si na terase kdesi v Argentíne užíva starobu a tenké cigarillos.
Sweno je tu. Vodca bandy a vrah policajtov, ktorý so Seržantom založil gang Norse Riders niekedy po druhej svetovej vojne. Oslovili mladých vykorenených mužov, väčšina z nich bývala v prehnitých robotníckych barakoch pri rieke, ktorá páchla ako žumpa. Vycvičili ich, naučili disciplíne, vymyli im mozgy, tak aby sa z nich stala armáda nebojácnych vojakov, ktorú Sweno využíval podľa potreby. Aby si podmanil mesto a získal monopol nad rozmáhajúcim sa trhom s drogami. Chvíľu sa zdalo, že sa mu to naozaj podarí. Nezastavila ho ani Kennethova polícia, skôr naopak. Sweno si od nich kupoval všetku potrebnú náklonnosť. Problém mu spôsobovala konkurencia. Hekateho vlastný recept na brygg bol proste lepší, jeho droga lacnejšia a vždy dostupná. No ak mal Duffov anonymný informátor pravdu, objem tejto zásielky narkotík by gangu na dlhý čas vyriešil problémy so zásobovaním. Duff dúfal, no úplne neveril krátkym, na stroji písaným riadkom listu adresovaného priamo jemu. Také dary človek nedostáva len tak. Na druhej strane, ak s ním naloží ako treba, z pozície riaditeľa drogového oddelenia sa posunie v rebríčku vyššie. Policajný prezident Duncan ešte neobsadil všetky dôležité posty v policajnej centrále vlastnými ľuďmi. Ponúkalo sa mu oddelenie boja s organizovaným zločinom, kde sa zatiaľ inšpektorovi Cawdorovi, starému zloduchovi od Kennetha, darilo udržať si stoličku, keďže ešte len zhromažďovali konkrétne dôkazy jeho skorumpovanosti. A Duff jednoznačne patril k Duncanovým ľuďom. Keď prvé signály naznačili, že Duncana možno vymenujú za policajného prezidenta, Duff mu ihneď zatelefonoval do Capitolu a jasne, hoci trochu nadnesene, ho informoval, že ak mestská vláda nevymenuje za prezidenta Duncana, ale jedného z Kennethových poskokov, Duff podá výpoveď. Duncan možno tušil osobný motív za týmto bezpodmienečným prejavom lojality, no a čo? Duff chcel úprimne podporiť Duncanov plán očisty polície, ktorá bude v prvom rade slúžiť ľuďom. Naozaj. Zároveň si však prial kanceláriu čo najbližšie k oblohe v policajnej centrále. A kto by si to neprial? Okrem toho by rád zneškodnil tohto chlapa.
Swena.
Sweno bol prostriedok aj cieľ.
Duff sa pozrel na hodinky. Časový údaj spomínaný v liste sedel na minútu. Na chvíľu sa končekmi prstov dotkol dlane. Cítil, ako mu búši srdce. Už prestával dúfať, začínal aj veriť.
„Je ich veľa, Duff?“ zašepkal hlas.
„Dosť na to, aby nás čakala veľká sláva, Seyton. A jeden z nich je taký obrovský, že jeho pád sa bude počuť v celej krajine.“
Duff utrel zarosené sklo. Desať napätých, spotených policajtov v malej miestnosti. Takéto úlohy neplnia ako na bežiacom páse. Duff z pozície šéfa drogového prijal rozhodnutie, že neukáže list nikomu a použije výhradne ľudí zo svojho oddelenia. Dlhá tradícia korupcie a úniku informácií ho naučila neriskovať. Minimálne to tak vysvetlí policajnému prezidentovi Duncanovi, ak sa bude pýtať. Nebude mu však klásť veľa kritických otázok. Najmä ak mu zloží k nohám najväčšie množstvo zabavených narkotík a trinásť členov Norse Riders prichytených pri čine.
Trinásť, veru. Nie štrnásť. Jeden z nich zostane ležať na bitevnom poli.
Ak sa mu naskytne príležitosť.
Zaťal zuby.
„Hovoril si, že budú len štyria-piati,“ pripomenul mu Seyton, keď vyzrel z okna.
„Bojíš sa, Seyton?“
„Nie, ale ty by si sa mal, Duff. Opieraš sa o pomoc deviatich chlapov a ja jediný mám skúsenosti z podobných razií.“ Nezvyšoval hlas. Seyton bol chudý, šľachovitý, holohlavý chlap. Duff netušil, ako dlho pôsobí u polície, no vedel, že tam slúžil už za Kennetha. Duff sa ho pokúšal zbaviť. Nie že by mal naňho niečo konkrétne, ale čosi neuchopiteľné v ňom vyvolávalo mimoriadne nepríjemný pocit.
„Duff, prečo si neoslovil gardu?“
„Čím menej ľudí sa do toho zapletie…“
„… tým menej ľudí sa bude uchádzať o tvoju slávu. Lebo ak vidím dobre, blíži sa buď prízrak, alebo sám veľký Sweno.“
Seyton kývol k motorke Indian Chief, čo zastala pred mostíkom k lodi MS Leningrad.
„Spomínali ste Swena?“ ozval sa bojazlivý hlas z tmy za nimi.
„Áno a je ich tu plný tucet,“ odvetil nahlas Seyton, nespúšťajúc zrak z Duffa. „Minimálne.“
„Ach, kurva,“ zamrmlal iný hlas.
„Nemali by sme zavolať Macbetha?“ spýtal sa tretí.
„Počuješ?“ zamrmlal Seyton. „Ešte aj tvoji vlastní ľudia chcú, aby to prevzala garda.“
„Drž hubu!“ zasyčal Duff. Zvrtol sa a namieril ukazovák na tabuľu na stene. „Tu sa píše, že loď MS Glamis vyráža do Capitolu v piatok o šesť nula nula a hľadá pomocníka do kuchyne. Prijali ste túto úlohu, no týmto vám dávam požehnanie uchádzať sa o prácu na lodi. Vraj tam lepšie platia a aj chutnejšie varia. Tak ruky hore, kto tam chce ísť!“
Duff žmúril oči do tmy na nehybné postavy bez tvárí. Pokúšal sa pochopiť ich mlčanie. Ihneď oľutoval svoju trúfalosť. Lebo čo ak sa niekto naozaj prihlási? Vždy sa vyhýbal situáciám, kde závisel od rozhodnutia iných ľudí, teraz však potreboval každého z nich. Jeho žena tvrdila, že radšej koná na vlastnú päsť, lebo nemá rád ľudí. Skrýval sa v tom kus pravdy, no skôr by povedal, že ľudia nemajú radi jeho. Ani si to neuvedomujú, čosi v jeho osobnosti ich však odpudzuje. Nevedel to pomenovať. Uvedomoval si, že jeho výzor a sebavedomie pôsobí príťažlivo na istý typ žien. Bol zdvorilý, vzdelaný a inteligentnejší než väčšina ľudí, ktorých poznal.
„Nikto? Naozaj? Fajn, tak budeme postupovať podľa pôvodného plánu s drobnými zmenami. Keď vyjdeme, Seyton so svojimi tromi chlapmi pôjde doprava kryť zadnú polovicu tímu, ja s tromi kolegami vyrazím doľava. Ty, Sivart, pobežíš zo všetkých síl doľava a v tme sa oblúkom vrátiš za chrbát Norse Riders. Postavíš sa na mostík, aby nikto z nich nemohol ujsť na palubu. Rozumeli ste?“
Seyton si odkašľal. „Sivart je najmladší a…“
„… najrýchlejší,“ prerušil ho Duff. „Nepýtal som si od vás rady. Chcel som len vedieť, či ste rozumeli.“ Pozrel sa na meravé tváre. „Beriem to ako áno.“ Opäť sa vrátil pohľadom k oknu.
Nízky chlap s nohami do O a s bielou kapitánskou čiapkou schádzal v daždi knísavým krokom po mostíku. Zastal pri mužovi na červenej motorke. Vodič si nezložil helmu, len nadvihol kryt tváre, nevypol ani motor. Obscénne sa rozvaľoval s rozkročenými nohami na sedadle a počúval kapitána. Spod helmy mu vyliezali dva plavé vrkoče, ktoré mu siahali až po emblém Norse Riders.
Duff sa zhlboka nadýchol. Skontroloval si pištoľ.
Najhoršie, že Macbeth mu volal, dostal ten istý anonymný tip a ponúkol Duffovi pomoc gardy. No Duff odmietol, ide predsa len o jeden nákladiak, a požiadal Macbetha, aby si tip nechal pre seba.
Na pokyn chlapa vo vikinskej prilbe podišli dvaja muži na motorkách bližšie a Duff si všimol seržantské výložky na ramene koženej bundy chlapa, ktorý otvoril pred kapitánom svoj kufrík. Kapitán prikývol, zdvihol ruku a chvíľu nato už zaškrípali železá. V žeriave, čo sa pohol nad nábrežím, sa zažalo svetlo.
„Už sa to blíži,“ konštatoval Duff. Hlas mal naraz istejší.
„Počkáme, kým drogy a peniaze nezmenia majiteľa, a ideme na to.“
Tiché prikývnutia v šere. Keď analyzovali plán, predstavovali si maximálne piatich kuriérov. Mohol Sweno dostať tip na možný zásah polície, a tak vyrazil v takej sile? Nie, v tom prípade by akciu odvolal.
„Cítiš ten pach?“ zašepkal mu do ucha Seyton.
Milan Buno, literárny publicista