Ľudská krv je najvzácnejšia a zároveň najdôležitejšia životná tekutina, ktorej je na svete stále nedostatok. Podľa globálnych štatistík totiž každých niekoľko sekúnd potrebuje jeden človek krv. Jej darovanie je teda významným humánnym činom, o ktorom je stále potrebné hovoriť. Jedna návšteva transfúznej stanice totiž môže rozhodnúť o osude iného človeka.
V dospelom ľudskom tele sa nachádza celkovo asi 100-tisíc kilometrov krvných ciev, ktorými sa denne pohybuje priemerne 4 až 6 litrov krvi, čo predstavuje 8 % hmotnosti človeka. Samotná transfúzia krvi v množstve 450 ml tak oproti jej objemu v tele v podstate tvorí len malé množstvo. A hoci trvá len niekoľko minút, môže byť rozhodujúcou práve pre niekoľko rokov iného človeka. Podľa Slovenského Červeného kríža jedno darovanie krvi dokáže zachrániť až 3 ľudské životy! A to je dobrý dôvod na to, aby sme pre tento významný ľudský čin rozhodli zakaždým, keď máme túto možnosť.
parodontax podporuje darcovstvo krvi
Darovať krv, nanešťastie, nemôže každý. Pre darovanie krvi je totiž nutné spĺňať striktné požiadavky, ktoré vyplývajú z celkového zdravotného stavu.
Zubná pasta značky parodontax je podľa zubných lekárov č.1 v starostlivosti o zdravý chrup. Už dve umytia zubov zubnou pastou parodontax pomáhajú zastaviť zápal a krvácanie ďasien a tak predchádzať aj jeho vzniku. V súvislosti s neustálou potrebou darcovstva krvi tak značka zubných pást parodontax v spolupráci s organizáciou Slovenský Červený kríž predstavila kampaň, ktorá motivuje k darcovstvu krvi a hľadá nových darcov.
Slovensko patrí k elite
Motivácia ľudí k darcovstvu krvi má svoje opodstatnenie. Vďaka šíreniu osvety tohto dôležitého činu bol v rokoch 2008 až 2015 zaznamenaný nárast počtu dobrovoľných darcov krvi o 11,6 milióna. V 78 krajinách sveta je teda až 90 % krvných zásob tvorených darovaním krvi od dobrovoľných darcov. A čo je významnejšie – patrí medzi ne už aj Slovensko!
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je na svete približne 12 700 centier na darovanie krvi, v ktorých sa ročne vykoná 100 miliónov odberov krvi. V 170 krajinách je približne 117 miliónov darcov krvi. Až 42 % z nich je v krajinách s vysokými príjmami obyvateľov a len 16 % v chudobných krajinách. Napriek pomerne vysokému číslu nie je dobrovoľných darcov krvi stále dostatok. Prečo je to tak?
Darcov krvi nie je nikdy dosť
Len pri jednej operácii srdca pacient potrebuje aj päť transfúznych jednotiek, pri autonehode sa môže spotrebovať 50 jednotiek krvi a pri liečbe leukémie je často potrebných aj osem transfúznych jednotiek týždenne! Darcov krvi teda nie je nikdy dosť.
Podľa štatistík najčastejšie darujú krv ľudia starší ako 40 rokov. V ostatných vekových kategóriách je percento dobrovoľných darcov stále nízke, napriek tomu, že veková hranica pre darcovstvo krvi je rozsiahla a pohybuje sa od 18 do 65 rokov. Krv má obmedzenú trvanlivosť, a preto je veľmi dôležitý jej neustály prísun. A pretože nikto nevie, či nebude cudziu krv raz potrebovať, mal by ju darovať každý, komu to zdravotný stav umožňuje.
Ktoré krvné skupiny sú najviac potrebné?
Vo všeobecnosti poznáme 4 druhy krvných skupín: A,B, AB a 0. Toto základné rozdelenie sa viac špecifikuje pridaním Rh faktora, ktorý určuje antigény, teda protilátky v krvi. Všetky krvné skupiny sú v rôznych zemepisných šírkach rôzne zastúpené. Celosvetovo je najviac rozšírená krvná skupina 0+.
„Čo sa týka Slovenska, krvnú skupinu 0 Rh+ má približne 27,2 % obyvateľov, 0 Rh- len 4,8 %. Pri krvných skupinách typu A, tvorí A Rh+ najväčšiu časť obyvateľstva, teda 35,7 % a A Rh- iba 6,3 %. Krvná skupina typu B, konkrétne teda B Rh+ je zastúpená u 15,3 % ľudí a B Rh- u 2,7 %. Všeobecne najvzácnejšou a najmenej zastúpenou krvnou skupinou je na Slovensku krvná skupina AB, kde AB Rh+ tvorí 6,8 % a AB Rh- len 1,2 % obyvateľstva,” približuje MUDr. Ján Gyarfáš z Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave.
Napriek tomu, že niektoré krvné skupiny sú zastúpené vo väčšej miere, neznamená to, že potreba krvi je pre nich nevyčerpateľná. Práve naopak. Každá jedna krvná skupina je nesmierne dôležitá a núdza sa môže vyskytnúť v ktorejkoľvek z nich. Darcovstvo krvi je striktne podmienené krvným skupinám. To znamená, že napríklad človek s krvnou skupinou A+ môže krv darovať len človeku s rovnakou krvnou skupinou. Platí to pre všetky krvné skupiny, až na jednu. Výnimkou je krvná skupina 0-, pretože človek s takouto krvnou skupinou je univerzálny darca krvi, čiže transfúziu krvi od neho môžu prijať ľudia všetkých krvných skupín.
Čo sa stane s krvou po darovaní?
Mnoho ľudí okrem samotného procesu darovania krvi zaujíma aj to, čo sa s krvou deje po darovaní. Je to prirodzené, pretože aj samotné odhodlanie darovať krv nie je niekedy jednoduché a preto je dobré vedieť, či to splní účel. Ako to teda prebieha?
„Predtým, ako je krv použitá na transfúziu pre iného človeka, je dôkladne vyšetrená. Zisťuje sa prítomnosť antigénu infekčnej žltačky typu B, protilátok proti HIV a proti infekčnej žltačke typu C. Realizujú sa aj testy na syfilis a pečeňové testy. Ak je výsledok vyšetrenia krvi vyhovujúci, krv sa rozdelí na jednotlivé zložky. Krv vo všeobecnosti tvorí krvná plazma (tekutá zložka krvi), červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík, zachraňujú životy pacientov počas operácií a po úrazoch. Naopak biele krvinky sa používajú len vo výnimočných prípadoch. Plazma je primárne určená pre pacientov s poruchami zrážania krvi a krvné doštičky sa využívajú pre zastavenie krvácanie pri rezných poraneniach a pri otvorených krvácaniach. Často sa dokonca podávajú pacientom liečiacim sa na nádorové ochorenia a aj pacientom po transplantácii,” hovorí MUDr. Gyarfáš. Každá darovaná krv vydrží uskladnená 35 dní (primárne ako červené krvinky) až 24 mesiacov (ako zmrazená plazma).
Informačný servis