Pojem narcista je často používaný v bežných rozhovoroch. Narcistom označujeme zvyčajne človeka, ktorý sa má rád viac, než by bolo normálne, je zahľadený do seba a prehnane sa o seba stará.
Ak však hovoríme o narcistickej poruche osobnosti, ide o diagnózu s konkrétnymi symptómami. Ľudia s touto poruchou môžu byť často až nebezpeční pre iných, pretože sú to ľudia so silnými manipulatívnymi sklonmi a trpia nedostatkom empatie. Ich správanie sa odráža na ich zlých vzťahoch.
Pocit vlastného velikášstva
Narcistická porucha osobnosti je zaradená do kategórie F60.8 – Iné špecifické poruchy osobnosti. Diagnostika tejto duševnej poruchy je výlučne v rukách odborníka. Je však v praxi reálne možné narcistického človeka diagnostikovať?
Aké sú tri najhoršie manipulatívne techniky vo vzťahu? Odborníčka radí, ako ich rozpoznať
Na to, aby mohla byť človeku diagnostikovaná narcistická porucha osobnosti, musí mať konkrétne príznaky a spĺňať kritériá tejto diagnózy.
Prvým symptómom tejto poruchy je neprimeraný pocit vlastnej dôležitosti. Takýto človek vyžaduje a potrebuje neustály obdiv a má silnú potrebu, aby ho niekto chválil. Má tiež pocit vlastného velikášstva a je presvedčený o tom, že si zaslúži špeciálne a privilegované zaobchádzanie.
Ocenenie a uznanie očakávajú takíto ľudia aj bez toho, aby sa k tomu museli nejakým spôsobom pričiniť.
Preceňovanie vlastných schopností
Človek s narcistickou poruchou osobnosti sa vyznačuje aj neustálym preceňovaním vlastných schopností či talentu. Zaoberá sa neustále samým sebou, fantazíruje o svojom úspechu a má nekonečnú túžbu po moci, kráse či dokonalej láske.
Narcisti veria tiež tomu, že sú nadradení, čo sa v konečnom dôsledku odráža na povýšeneckom až arogantnom správaní. K iným ľuďom sú často kritickí, no k vlastnej osobe a správaniu naopak vôbec. Aj napriek tomu, že narcisti postrádajú empatiu, sú až prehnane citliví na kritiku vlastnej osoby. Stačí veľmi málo, a aj tie najmenšie náznaky kritiky u nich vyvolávajú hnev, hanbu, pocity poníženia až depresívne stavy.
Vzťahy s človekom s narcistickou poruchou sú zneužívajúce, či už ide o partnerské, rodinné alebo pracovné vzťahy. Narcistickí ľudia doslova parazitujú na iných a využívajú ich s cieľom vlastného prospechu. Narcista je tiež presvedčený, že je jedinečné všetko to, čo sa ho týka, a preto má neustály pocit, že mu takmer nikto nerozumie.
Častokrát tak vyhľadáva prítomnosť výnimočných ľudí a tiež ľudí s vysokým postavením, kde sa snaží nájsť potrebné porozumenie.
mmmm
Prežívanie silných negatívnych pocitov ako neprajnosť, závisť či silná žiarlivosť, je tiež bežným symptómom ľudí s narcistickou poruchou.
Je teda možné, aby si človek, ktorý je viac menej presvedčený o svojej dokonalosti, uvedomoval, že je s ním niečo zle? Je možné, aby dobrovoľne alebo na popud blízkych či známych vyhľadal odbornú pomoc?
Podľa psychologičky Barbory Bálintovej si jedinec s narcistickou poruchou osobnosti musí určitým spôsobom uvedomovať, že sa s ním deje niečo zlé, pretože je to stále človek, ktorý má vyššiu inteligenciu a kognitívne funkcie. Psychologička pre agentúru SITA vysvetlila, že takýto človek si uvedomuje, keď neustále ubližuje svojmu partnerovi, na ktorom vidí, že sa popri celom tomto vzťahu trápi.
„Avšak presne týmto spôsobom mu to vyhovuje, pretože vie, že ťaží zo svojho partnera alebo povedzme aj kamaráta či rodinného člena, a to je to, čo on potrebuje. Osobne si myslím, že viacero narcistických jedincov už bolo schopných si uvedomiť, že svojím správaním si od seba odohnalo viacero ľudí, ktorí naozaj stáli za to, aby boli v ich živote,“ povedala.
Vyhľadanie pomoci môže byť manipulatívne
Práve toto ich v konečnom dôsledku „prinútilo“ riešiť svoje správanie voči druhým ľuďom, pretože nie pre každého sa dá takto fungovať dlhodobo.
„Pokiaľ vám narcista ubližuje v daný moment, možno si to práve neuvedomuje, no vždy príde chvíľa, kedy sa aj on sám nad tým zamyslí. Keď narcistický jedinec vyhľadá pomoc kvôli tomu, že chce zmeniť svoje vnímanie a správanie voči ostatným, môže to byť aj manipulatívne ale zároveň môže naozaj chcieť pomoc,“ vysvetlila Bálintová s tým, že to závisí aj od osobnosti či okolností.
Keď to teda narcista chce urobiť manipulatívne, je to len súčasť jeho plánu, ako znova obmäkčiť svoju obeť. „Ak sa naozaj na to dá a začne si aj sám o týchto veciach študovať a pravidelne bude chcieť robiť pokroky, je to ten dobrý prípad,“ podotkla psychologička.
Doplnila, že existujú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že sú vyliečení narcisti. „Avšak ja vždy upozorňujem na fakt, že ľudská osobnosť je dynamická a heterogénna jednotka, pri ktorej môže zavážiť viacero faktorov ako sú iné dané črty tejto osobnosti a tiež dedičnosť a prostredie, v ktorom vyrastali alebo sa nachádzajú,“ dodala.
Liečba je dlhý proces s malými pokrokmi
Expertka na toxické vzťahy Bronislava Švrčková pre agentúru SITA v tejto súvislosti uviedla, že diagnostika narcistickej poruchy osobnosti je možná. Skúsený psychiater, klinický psychológ či terapeut túto poruchu môže naozaj diagnostikovať.
„V princípe ide o to, či tento človek vôbec má o túto diagnostiku záujem. Všeobecne prichádza za psychiatrom alebo odborníkom preto, lebo sa v živote cíti veľmi zle. Často ide o nejaké veľké zlyhanie, ktoré nevie uniesť a nechce za neho prebrať zodpovednosť,“ vysvetlila Švrčková.
Priblížila, že liečba tejto poruchy je veľmi dlhý proces s veľmi malými pokrokmi. „Stretla som sa aj s tým, že takto diagnostikovaný človek používal túto diagnózu ako vysvetlenie svojho správania. Chválil sa prominentným psychiatrom, no zmenu neurobil žiadnu,“ uzavrela odborníčka.