Líder Európskej ľudovej strany (EPP)Manfred Weberr najnovšie vyrukoval s prekvapivým plánom, aby pozíciu predsedu Európskej komisie a predsedu Európskej rady zastávala jedna osoba – akýsi „prezident Európy“.
Podľa Webera zlúčenie dvoch najvyšších pozícií v EÚ, ktorú dnes obsadzuje Ursula von der Leyenová a António Costa, by malo dopomôcť k tomu, aby Únia mohla na globálnej scéne vystupovať jednotne. Proces by sa mal zrealizovať už po voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2029. Zaujímavosťou je, že sám Weber sa z potenciálnej kandidatúry na túto funkciu nevylúčil.
Líder EPP tiež zastáva názor, že krajiny EÚ by mali prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky namiesto jednomyseľného hlasovania. So zrušením práva veta však nesúhlasí viacero členských štátov vrátane Slovenska.
Veci nemožno pretlačiť silou
Juraj Šeliga (Demokrati) v reakcii na tieto správy uviedol, že tento nápad má v sebe racionalitu, no vyžaduje si to zmenu základných listín.
„Je to veľmi odvážny plán, čo sa týka zlučovania týchto funkcií. Má to racionalitu, to je úplne bez debaty. Únia by bola dynamickejšia, ale na to treba zmeniť základné listiny a zmluvy, to znamená, že to musí schváliť všetkých 27 štátov,“ povedal Šeliga pre SITA.
Pripomeňme, že Weber v tejto súvislosti uviedol aj to, že pre uskutočnenie takéhoto kroku by nebolo potrebné upravovať zmluvy o EÚ, keďže jedna osoba by zastávala obe funkcie vytýčené v zmluvách.
Naopak s úplným zrušením práva veta Šeliga nesúhlasí, a je za to, aby v istých otázkach zostala táto možnosť. „Veci sa dajú vyrokovať a nie pretlačiť silou. Ak Európska únia sa bude snažiť veci pretláčať silou, bude to znamenať, že sa bude oslabovať,“ uviedol Šeliga s tým, že mal by zostať priestor na diplomaciu a na to, aby sa o daných veciach rokovalo.
Podľa poslanca Ľubomíra Galka, ak sa v rámci EÚ takéto niečo uskutoční, tak by to malo byť na základe toho, že všetky členské krajiny budú o tom presvedčené a nie, že budú k tomu dotlačené. „Posilňovanie jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je určite v záujme Európskej únie a jednotlivých členských krajín. Zároveň ale platí, že takéto vážne zásahy musia prejsť veľmi poctivým diskurzom medzi členskými krajinami,“ myslí si Galko.
Je Vatikánska zmluva prekonaná?
Podľa Progresívneho Slovenska (PS) je po 25 rokoch od podpisu zmluvy so Svätou stolicou namieste položiť si otázku, čo Vatikánska zmluva dnes prináša Slovenskej republike.
Model riešenia náboženskej slobody prostredníctvom medzinárodnej zmluvy s jednou cirkvou je podľa opozičného PS prekonaný. „Naráža na základné princípy demokratického a sekulárneho štátu, ktorý má garantovať rovnaké zaobchádzanie pre všetkých,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS) v súvislosti s 25. výročím nadobudnutia platnosti základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou.
Poslankyňa Zora Jaurová (PS) vyzýva na diskusiu o modernom, vyváženom vzťahu medzi štátom a cirkvou. „Znamená to aj otvoriť diskusiu o opodstatnenosti existujúcej podoby zmluvy so Svätou stolicou a hľadanie takej formy vzťahu Slovenskej republiky s katolíckou cirkvou, ktorý rešpektuje princíp náboženskej neutrality štátu zakotvený priamo v Ústave SR,“ hovorí Jaurová.
Kultúrno-etické otázky majú ísť bokom
Juraj Šeliga si naopak nemyslí, že téma prehodnotenia Vatikánskej zmluvy má byť dnes tým „problémom“ Slovenska, ktorý by sa mal akútne riešiť.
„Vatikánske zmluvy sú pre mňa 350-te v poradí. My tu máme problém s tým, že nám odchádzajú mladí ľudia do zahraničia, že máme milión ľudí na hranici chudoby, že minulý rok skončilo okolo 6000 živností, že ľudia nemajú z čoho platiť odvody, že potraviny sú extrémne drahé, že premiér sa pchá do zadku Trumpovi a neviem komu všetkému,“ reagoval Šeliga na nápad opozičných kolegov z PS.
„Strana Demokrati dlhodobo hovorí, že ak chceme vystriedať Fica, musíme spolupracovať, a hľadať čo nás spája. Myslím si, že opozičné strany, ktoré sú v tomto parlamente, vrátane Demokratov zastúpené poslancom Galkom, spájajú tri témy, ktoré sú nespochybniteľné a vedia zlepšiť život na Slovensku: dane, zahraničná politika a spravodlivosť,“ zdôraznil Šeliga s tým, že nechce zhadzovať tému, s ktorou vyrukovali progresívci, no na druhej strane navrhuje stanoviť jej nižšiu prioritu.
Pridal sa k nemu aj kolega Galko, ktorí si myslí, že ak po voľbách bude zostavovať vládu dnešná opozícia, bude roboty ako na kostole, a preto kultúrno-etické témy budú prvé, ktoré pôjdu bokom. „Sú veci, pri ktorých treba dodržať status quo a venovať sa tomu, aby sa štát dal do poriadku,“ odkázal Galko progresívcom.
